Vlčí
brloh
brloh
Refugium slobodných, bez
reťaze na krku.
reťaze na krku.
(c) 2009 Vladimír Kramarič Všetky práva vyhradené.
Banka Č. a.s. zaúčtovávala splatné úverové splátky spoločnosti KAVEKO s.r.o. oproti jej bežnému účtu. Úverové účty boli takto vyrovnané, zaťažený bežný kontokorentný účet sa dostal do debetu. Nakoľko banka účtovala sankčné úroky až 46% p.a., so štvrťročnou kapitalizáciou úrokov a následným geometrickým úročením úrokov z úrokov, rozpor sa dostal v r. 1996 vo forme žaloby podanej bankou, pred súd. Banka nezažalovala debet na bežnom účte, ale nesplatenie pôvodných úverov. Skôr kým súd stihol v podaných šiestich parciálnych žalobách vytýčiť čo i len jediné pojednávanie, banka podala na Krajskom súde v Košiciach návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť KAVEKO s.r.o., opäť namietajúc nesplatenie poskytnutých úverov.
Krátko nato, na prelome r. 1997/1998 prebehla v spoločnosti KAVEKO s.r.o. daňová kontrola. Citujem z protokolu daňového úradu (112/6): "Kontrolou bankových výpisov, ktoré obdržal daňovník so stavom na účtoch evidovaných bankou, daňový úrad zistil nezrovnalosti:
- výpis č. 1/96 zo dňa 4.1.1996
- výpis č. 2/96 zo dňa 5.1.1996
- výpis č. 3/96 zo dňa 1.1.1996, s kreditným obratom vyše 270 mil. Kčs;
- výpis č. 4/96 zo dňa 1.1.1996, s debetným obratom vyše 270 mil. Kčs;
- výpis č. 5/96 zo dňa 7.2.1996"
Komentár nie je potrebný.
Krátko nato, na prelome r. 1997/1998 prebehla v spoločnosti KAVEKO s.r.o. daňová kontrola. Citujem z protokolu daňového úradu (112/6): "Kontrolou bankových výpisov, ktoré obdržal daňovník so stavom na účtoch evidovaných bankou, daňový úrad zistil nezrovnalosti:
- výpis č. 1/96 zo dňa 4.1.1996
- výpis č. 2/96 zo dňa 5.1.1996
- výpis č. 3/96 zo dňa 1.1.1996, s kreditným obratom vyše 270 mil. Kčs;
- výpis č. 4/96 zo dňa 1.1.1996, s debetným obratom vyše 270 mil. Kčs;
- výpis č. 5/96 zo dňa 7.2.1996"
Komentár nie je potrebný.
Potrebujete: 1 ks konkurzný sudca, 1 ks správca konkurznej podstaty, 1 ks prokurátor, a konkurenčnú firmu ktorú je treba odpratať, registrovanú podľa možnosti v jurisdikcii košického konkurzného súdu.
Postup:
- vystavte svojmu konkurentovi fiktívnu faktúru na sumu, ktorú určite ani omylom neuhradí;
- fakturovanú sumu zažalujte na súde;
- pred rozhodnutím súdu o podanej žalobe, podajte konkurznému súdu návrh na vyhlásenie konkurzu na firmu vo vašom "hľadáčiku";
- súd konkurz vyhlási. Vyhlásením konkurzu sa preruší súdne konanie o vašej faktúre;
- správca konkurznej podstaty nedá súhlas na pokračovanie sporu o neuznanú fakturovanú sumu;
- pred prieskumným pojednávaním správca oznámi konkurznému súdu, že váš konkurent, teraz už úpadca, nemá majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konkurzného konania; aby to konateľ úpadcu nemohol úspešne napadnúť, správca oznámi súdu, že konateľ odmietol odovzdať účtovné doklady úpadcu;
- konkurzný súd zruší konkurz pre nedostatok majetku;
- registrový súd vymaže vášho konkurenta z obchodného registra a následne vydá uznesenie o výmaze, ktoré doručí už nejestvujúcej firme. Odvolanie neprichádza do úvahy, nakoľko vymazaná firma nemá právnu subjektivitu.
Pýtate sa, načo je potrebný prokurátor: ten uprace, vyvetrá a zavrie dvere. Skoro som zabudol - nielen dvere, ale aj ex-konateľa ex-úpadcu.
Šikovné, nie? Nechcem sa chváliť cudzím perím. Tento "recept" som nevymyslel ja. Predpokladaným vlastníkom a zaručeným užívateľom tohto "know-how" je Krajský súd Košice.
Postup:
- vystavte svojmu konkurentovi fiktívnu faktúru na sumu, ktorú určite ani omylom neuhradí;
- fakturovanú sumu zažalujte na súde;
- pred rozhodnutím súdu o podanej žalobe, podajte konkurznému súdu návrh na vyhlásenie konkurzu na firmu vo vašom "hľadáčiku";
- súd konkurz vyhlási. Vyhlásením konkurzu sa preruší súdne konanie o vašej faktúre;
- správca konkurznej podstaty nedá súhlas na pokračovanie sporu o neuznanú fakturovanú sumu;
- pred prieskumným pojednávaním správca oznámi konkurznému súdu, že váš konkurent, teraz už úpadca, nemá majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konkurzného konania; aby to konateľ úpadcu nemohol úspešne napadnúť, správca oznámi súdu, že konateľ odmietol odovzdať účtovné doklady úpadcu;
- konkurzný súd zruší konkurz pre nedostatok majetku;
- registrový súd vymaže vášho konkurenta z obchodného registra a následne vydá uznesenie o výmaze, ktoré doručí už nejestvujúcej firme. Odvolanie neprichádza do úvahy, nakoľko vymazaná firma nemá právnu subjektivitu.
Pýtate sa, načo je potrebný prokurátor: ten uprace, vyvetrá a zavrie dvere. Skoro som zabudol - nielen dvere, ale aj ex-konateľa ex-úpadcu.
Šikovné, nie? Nechcem sa chváliť cudzím perím. Tento "recept" som nevymyslel ja. Predpokladaným vlastníkom a zaručeným užívateľom tohto "know-how" je Krajský súd Košice.
(c) 2009 Vladimír Kramarič. Všetky práva vyhradené.
Ako vybŕdnuť zo súdneho sporu, alebo
konkurz á la Krajský súd Košice - 1
konkurz á la Krajský súd Košice - 1
EX FACTIS NOSCE REM.
Podľa činov poznávaj skutočnosť (PLAUTUS)
Podľa činov poznávaj skutočnosť (PLAUTUS)
Zo súdnej praxe (Uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 1.7.2003, č.k. 3K 30/03): "Ustanovenie §4 ods.1 ZKV stanovuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Okrem dlžníka a likvidátora je to aj veriteľ. Ak podáva návrh veriteľ, musí doložiť, že má voči dlžníkovi pohľadávku. I keď zákon bližšie neupravuje, akým spôsobom sa má pohľadávka doložiť, je zrejmé, že to má byť doložením listín, z ktorých je jej existencia zrejmá...Z účelu konkurzného konania vyplýva, že v 1. fáze konkurzného konania, t.j. do vyhlásenia konkurzu, súd bude musieť viesť dokazovanie len o skutočnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre záver o základnej otázke, či je dlžník v úpadku (otázku hmotného práva). Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, teda otázku tzv. procesného konkurzného práva musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné na existenciu jeho pohľadávky viesť dokazovanie, lebo účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie spornej pohľadávky."
Jednoduchšie povedané, navrhovateľ musí preukázať, že má nespornú pohľadávku, kedy pohľadávku popretú, zažalovanú a súdne nerozhodnutú, rozhodne za nespornú považovať nemožno.
Jednoduchšie povedané, navrhovateľ musí preukázať, že má nespornú pohľadávku, kedy pohľadávku popretú, zažalovanú a súdne nerozhodnutú, rozhodne za nespornú považovať nemožno.
Krajský súd v Košiciach, napriek spornosti pohľadávky banky a neukončenosti súdnych sporov vedených o tejto pohľadávke, konkurz vyhlásil (uznesenie zo dňa 20.2.1998, č.k. 1K 256/96) a za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Irenu Sopkovú.
Keď JUDr. Sopková v apríli 1998 navštívila konateľa úpadcu v podniku v Košiciach-Šaci a bolo jej oznámené, že podnik je vo vlastníctve inej firmy (KAVEKO International s.r.o.), kde bol prevedený so súhlasom banky ako záložného veriteľa, ako aj, že vlastníctvo úpadcu spočíva v podieloch v ťažobných lomoch v Tadžikistane, Rusku, Ukrajine a pod., zlostne udrela päsťou po stole a so slovami "ja vám dokážem, že majetok tu je", z podniku odišla.
Konateľovi úpadcu nedala žiadne inštrukcie, žiadne poučenie či výzvu, po celé dlhé mesiace sa neozvala. Až kým nebolo spoločnosti KAVEKO International s.r.o., v auguste 1998 doručené uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu aj na jej majetok s tým, že za správkyňu konkurznej podstaty počítač náhodne vybral opäť JUDr. Sopkovú. Ale o tom v Ako vybŕdnuť zo súdneho sporu - 2.
Konateľovi úpadcu nedala žiadne inštrukcie, žiadne poučenie či výzvu, po celé dlhé mesiace sa neozvala. Až kým nebolo spoločnosti KAVEKO International s.r.o., v auguste 1998 doručené uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu aj na jej majetok s tým, že za správkyňu konkurznej podstaty počítač náhodne vybral opäť JUDr. Sopkovú. Ale o tom v Ako vybŕdnuť zo súdneho sporu - 2.
Vyhlásením konkurzu sa prerušili konania vedené o zažalovaných pohľadávkach banky. JUDr. Sopková nedala súdu súhlas na pokračovanie v konaniach.
JUDr. Sopková, ako správkyňa úpadcu KAVEKO s.r.o. neprihlásila pohľadávku u úpadcu KAVEKO International s.r.o., kde bola tiež správkyňou, a ktorá predstavovala nesplatený zvyšok pohľadávky za prevod podniku. Túto pohľadávku označila v podaní zo dňa 13.9.1999 za fiktívnu a navrhla konkurz zrušiť.
Konkurzný súd uznesením zo dňa 12.1.2000, č.k. 1K 256/96-31, s poukázaním na ust. § 44 ods.1 pís. a/ ZKV, konkurz zrušil (S280).
JUDr. Sopková, ako správkyňa úpadcu KAVEKO s.r.o. neprihlásila pohľadávku u úpadcu KAVEKO International s.r.o., kde bola tiež správkyňou, a ktorá predstavovala nesplatený zvyšok pohľadávky za prevod podniku. Túto pohľadávku označila v podaní zo dňa 13.9.1999 za fiktívnu a navrhla konkurz zrušiť.
Konkurzný súd uznesením zo dňa 12.1.2000, č.k. 1K 256/96-31, s poukázaním na ust. § 44 ods.1 pís. a/ ZKV, konkurz zrušil (S280).
§27 ods.5 ZKV: "Nevymožiteľné pohľadávky a veci, ktoré nebolo možné predať, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty."
§44 ods.1 pís. d/ ZKV: "Súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu, pričom sa neprihliada na veci a pohľadávky vylúčené z podstaty."
§44 ods.1 pís. d/ ZKV: "Súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu, pričom sa neprihliada na veci a pohľadávky vylúčené z podstaty."
Proti uzneseniu o zrušení konkurzu sa odvolala firma I...a.s. s tým, že úpadca v jej skladoch skladuje tovar v hodnote vyše 600 tis. Sk. Správkyňa, JUDr. Sopková, iniciatívne oslovila odvolateľa s tým, že sa mýli, a že označený tovar je majetkom inej firmy a to, KAVEKO International s.r.o. Najvyšší súd SR, uznesením zo dňa 14.9.2000, č.k. 1Obo 271/2000, zrušenie konkurzu potvrdil, pričom v odvolaní uviedol svoje zistenie, že označený tovar v sklade I... a.s., je majetkom KAVEKO International s.r.o. a nie KAVEKO s.r.o. (S282).
Registrový súd následne zosúladil novovzniknutý stav so stavom zápisu v obchodnom registri, zapísal zrušenie konkurzu a zbavenie JUDr. Sopkovej funkcie správkyne konkurznej podstaty.
Registrový súd následne zosúladil novovzniknutý stav so stavom zápisu v obchodnom registri, zapísal zrušenie konkurzu a zbavenie JUDr. Sopkovej funkcie správkyne konkurznej podstaty.
Niet dôvod postup registrového súdu napádať, nakoľko konkurz nebol zrušený s poukazom na §44(1d) ZKV, ale s poukazom na §44(1a) ZKV a navyše, pohľadávka v účtovníctve, správkyňou síce označená za fiktívnu, nebola z konkurznej podstaty vylúčená.
Po zrušení konkurzu sa udiali dve veci:
- tovar skladovaný firmou I... a.s. exekuoval a v dražbe predal Colný úrad Košice (C20, C21), ako majetok firmy KAVEKO s.r.o., takže firma I... a.s. "utrela nos". Nemôžem predpokladať, že by colnica, ako orgán štátu, falšovala doklady. Takže ešte raz - colnica si prihlásila pohľadávku v konkurznom konaní KAVEKO s.r.o. a uplatnila nárok na oddelené uspokojenie s poukázaním na existenciu záložného práva na tovar, uložený v colnom sklade I... a.s. Firma I... a.s. mala tento tovar tiež evidovaný ako majetok KAVEKO s.r.o. Avšak, JUDr. Sopková prehlásila, že je to majetok inej firmy a potvrdil to aj odvolací najvyšší súd. Ako to teda najvyšší súd zistil? Vari nie skúmaním dokladov? To ani nebolo treba - slovo JUDr. Sopkovej je nielen nad zákonom, ale samé o sebe predstavuje zákon zákonov. JUDr. Sopková, ako správkyňa KAVEKO International s.r.o., proti exekúcii a predaji tovaru colnicou na úhradu dlhu KAVEKO s.r.o. neprotestovala a ani žiadnym iným spôsobom ho nenapadla, čo vedie k jedinému možnému záveru a to, že od samého počiatku vedela, že sa jedná o majetok KAVEKO s.r.o.;
- konateľ KAVEKO s.r.o. vyzval súd, aby pokračoval v prerušených konaniach o nárokoch navrhovateľa konkurzu, teda s bankou Č...a.s.
Vo veci žaloby o 50 451 877,01 Sk, č.k. 7Cb 1506/96, na pojednávaní dňa 10.2.2003, súd vyzval banku, aby zástupcovi KAVEKO s.r.o. sprístupnila časť svojho účtovníctva relevantného k vymáhanému nároku a aby súdu doručila zápis z odsúhlasenia stavov účtov, a to do 15.4.2003. Č...a.s. tento pokyn súdu nerešpektovala a namiesto toho sa obrátila na Okresný súd Košice I (registrový súd) s podnetom na výmaz KAVEKO s.r.o. z obchodného registra. Niet pochýb, že banke sa už nejednalo o preukázanie svojho nároku, ale len o likvidáciu KAVEKO s.r.o. O dôvodoch takéhoto konania banky nech pouvažuje každý sám. Vodítko pre úvahy: debet na bežnom účte(?) - debet zle zažalovaný ako nesplatený úver(?) - vytvorené účtovné oprávky oproti nesplatenému úveru(?) - započítateľnosť oprávok ako daňový náklad znižujúci daň zo zisku po pretiahnutí firmy konkurzom(?) - riziko zistenia súdu, že žalovaný nárok nie je nárokom a skutočný nárok nebol žalovaný(?) - finančné dôsledky vo vzťahu k vytvoreným oprávkam(?). Vysvetlivka: "?" znamená, že výrok pred ním nie je tvrdením, ale otázkou (nepotrebujem ďalšiu žalobu manipulovanú košickým súdom).
Po zrušení konkurzu sa udiali dve veci:
- tovar skladovaný firmou I... a.s. exekuoval a v dražbe predal Colný úrad Košice (C20, C21), ako majetok firmy KAVEKO s.r.o., takže firma I... a.s. "utrela nos". Nemôžem predpokladať, že by colnica, ako orgán štátu, falšovala doklady. Takže ešte raz - colnica si prihlásila pohľadávku v konkurznom konaní KAVEKO s.r.o. a uplatnila nárok na oddelené uspokojenie s poukázaním na existenciu záložného práva na tovar, uložený v colnom sklade I... a.s. Firma I... a.s. mala tento tovar tiež evidovaný ako majetok KAVEKO s.r.o. Avšak, JUDr. Sopková prehlásila, že je to majetok inej firmy a potvrdil to aj odvolací najvyšší súd. Ako to teda najvyšší súd zistil? Vari nie skúmaním dokladov? To ani nebolo treba - slovo JUDr. Sopkovej je nielen nad zákonom, ale samé o sebe predstavuje zákon zákonov. JUDr. Sopková, ako správkyňa KAVEKO International s.r.o., proti exekúcii a predaji tovaru colnicou na úhradu dlhu KAVEKO s.r.o. neprotestovala a ani žiadnym iným spôsobom ho nenapadla, čo vedie k jedinému možnému záveru a to, že od samého počiatku vedela, že sa jedná o majetok KAVEKO s.r.o.;
- konateľ KAVEKO s.r.o. vyzval súd, aby pokračoval v prerušených konaniach o nárokoch navrhovateľa konkurzu, teda s bankou Č...a.s.
Vo veci žaloby o 50 451 877,01 Sk, č.k. 7Cb 1506/96, na pojednávaní dňa 10.2.2003, súd vyzval banku, aby zástupcovi KAVEKO s.r.o. sprístupnila časť svojho účtovníctva relevantného k vymáhanému nároku a aby súdu doručila zápis z odsúhlasenia stavov účtov, a to do 15.4.2003. Č...a.s. tento pokyn súdu nerešpektovala a namiesto toho sa obrátila na Okresný súd Košice I (registrový súd) s podnetom na výmaz KAVEKO s.r.o. z obchodného registra. Niet pochýb, že banke sa už nejednalo o preukázanie svojho nároku, ale len o likvidáciu KAVEKO s.r.o. O dôvodoch takéhoto konania banky nech pouvažuje každý sám. Vodítko pre úvahy: debet na bežnom účte(?) - debet zle zažalovaný ako nesplatený úver(?) - vytvorené účtovné oprávky oproti nesplatenému úveru(?) - započítateľnosť oprávok ako daňový náklad znižujúci daň zo zisku po pretiahnutí firmy konkurzom(?) - riziko zistenia súdu, že žalovaný nárok nie je nárokom a skutočný nárok nebol žalovaný(?) - finančné dôsledky vo vzťahu k vytvoreným oprávkam(?). Vysvetlivka: "?" znamená, že výrok pred ním nie je tvrdením, ale otázkou (nepotrebujem ďalšiu žalobu manipulovanú košickým súdom).
Registrový súd začal promptne plniť prianie banky. Napriek tomu, že po zrušení konkurzu už vykonal zosúladenie zápisu s faktickým stavom, dňa 2.4.2003 zahájil uznesením konanie o výmaze KAVEKO s.r.o. z obchodného registra (S17), s odvolaním sa na to isté uznesenie o zrušení konkurzu, na podklade ktorého už predtým zosúladil stav faktický so stavom právnym. Opravný prostriedok proti zahájeniu konania o výmaze, zákon nepripúšťa.
Dňa 17.9.2007 bola spoločnosť KAVEKO s.r.o. z obchodného registra vymazaná bez likvidácie.
Následne, dňa 24.9.2007, bolo právnemu zástupcovi spoločnosti KAVEKO s.r.o. adresované podanie registrového súdu s uznesením zo dňa 9.7.2007 o povolení jej výmazu z obchodného registra s poučením, že proti tomuto uzneseniu sa môže v 15 dňovej lehote odvolať (S794).
Dňa 17.9.2007 bola spoločnosť KAVEKO s.r.o. z obchodného registra vymazaná bez likvidácie.
Následne, dňa 24.9.2007, bolo právnemu zástupcovi spoločnosti KAVEKO s.r.o. adresované podanie registrového súdu s uznesením zo dňa 9.7.2007 o povolení jej výmazu z obchodného registra s poučením, že proti tomuto uzneseniu sa môže v 15 dňovej lehote odvolať (S794).
Najprv uskutočnený výmaz a až následne, s odstupom času, doručené uznesenie s poučením o opravnom prostriedku.
Možno hypoteticky uvažovať, že súdna mašinéria len formálne pochybila. Pravdepodobnejšia je však iná hypotéza:
V konaní s bankou o 50 mil. Sk sa každým dňom očakávalo vytýčenie pojednávania. Nakoľko banka nerešpektovala výzvy súdu a v celom dovtedajšom konaní nepredložila jediný dôkaz v prospech svojho žalobného návrhu, hrozilo, že na tomto najbližšom pojednávaní by mohla byť žaloba banky v celom rozsahu zamietnutá. So všetkými dôsledkami, ktoré by sa z tohto rozhodnutia mohli odvinúť. Ďalej, ak by registrový súd najprv doručil uznesenie o povolení výmazu, KAVEKO s.r.o. by sa proti tomuto uzneseniu odvolala a odvolací súd by sotva stihol rozhodnúť pred rozhodnutím súdu vo veci sporu o 50 mil. Sk. V týchto pretekoch banka zaostávala, preto sa jej "traťový komisár" rozhodol vyjsť s cieľovou páskou v ústrety. Dôkazy v prospech tejto hypotézy? Tu sú:
V spore o 50 mil. Sk vytýčil súd dňa 10.10.2007 pojednávanie na deň 19.11.2007. Jeden z účastníkov konania následne vyrozumel súd o neexistencii žalovanej spoločnosti z dôvodu jej výmazu z obchodného registra. Súd pojednávanie zrušil. Súd by pojednávanie nemohol zrušiť, ak by uznesenie o povolení výmazu ešte nebolo právoplatné a výmaz by nebol uskutočnený, takže dňa 19.11.2007 by pojednával.
Možno hypoteticky uvažovať, že súdna mašinéria len formálne pochybila. Pravdepodobnejšia je však iná hypotéza:
V konaní s bankou o 50 mil. Sk sa každým dňom očakávalo vytýčenie pojednávania. Nakoľko banka nerešpektovala výzvy súdu a v celom dovtedajšom konaní nepredložila jediný dôkaz v prospech svojho žalobného návrhu, hrozilo, že na tomto najbližšom pojednávaní by mohla byť žaloba banky v celom rozsahu zamietnutá. So všetkými dôsledkami, ktoré by sa z tohto rozhodnutia mohli odvinúť. Ďalej, ak by registrový súd najprv doručil uznesenie o povolení výmazu, KAVEKO s.r.o. by sa proti tomuto uzneseniu odvolala a odvolací súd by sotva stihol rozhodnúť pred rozhodnutím súdu vo veci sporu o 50 mil. Sk. V týchto pretekoch banka zaostávala, preto sa jej "traťový komisár" rozhodol vyjsť s cieľovou páskou v ústrety. Dôkazy v prospech tejto hypotézy? Tu sú:
V spore o 50 mil. Sk vytýčil súd dňa 10.10.2007 pojednávanie na deň 19.11.2007. Jeden z účastníkov konania následne vyrozumel súd o neexistencii žalovanej spoločnosti z dôvodu jej výmazu z obchodného registra. Súd pojednávanie zrušil. Súd by pojednávanie nemohol zrušiť, ak by uznesenie o povolení výmazu ešte nebolo právoplatné a výmaz by nebol uskutočnený, takže dňa 19.11.2007 by pojednával.
Dňa 9.10.2007 sa neexistujúca spoločnosť KAVEKO s.r.o. proti uzneseniu o povolení výmazu odvolala. Odvolací Krajský súd Košice rozhodol o odvolaní uznesením zo dňa 31.1.2008, č.k. 1Cob/96/2007 a to tak, že odvolanie prejednal a uznesenie registrového súdu o výmaze potvrdil (S842).
§44(1) ZKV: Súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania,
a) ak zistí, že tu nie sú predpoklady pre konkurz;
...
d) ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu, pričom sa neprihliada na veci a pohľadávky vylúčené z podstaty.
§202(4) OSP: Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Z judikátu NS SR č. 113/2000: "Krajský súd na základe správy správcu konkurznej podstaty zistil, že úpadca nemá iný majetok, ktorý by postačoval na ďalšie krytie nákladov konania, pretože ten, ktorý mal, bol spôsobilý len čiastočného speňaženia s nepostačujúcim ziskom a zvyšok vecí, ktoré nebolo nožné predať, súd schválil, že môžu byť vylúčené z podstaty v súlade s ustanovením § 27 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Zároveň podľa § 44 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov zrušil konkurz."
Z uznesenia Krajského súdu v Nitre, č.k. 24Cb/201/2000: "Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu.
Žalovaná pohľadávka bola v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 9K 12/02 prihlásená a táto bola zaradená do zoznamu prihlášok ako zistená. Predmetné konkurzné konanie bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.5.2004 (právoplatným dňa 10.6.2004) č.k. 9K 12/02-373 zrušené pre nedostatok predpokladov pre konkurz podľa § 44 ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní. V dôsledku uvedeného získal žalobca v zmysle § 45 ods. 2 citovaného zákona exekučný titul voči žalovanému na pohľadávku tvoriacu predmet tohto sporu."
a) ak zistí, že tu nie sú predpoklady pre konkurz;
...
d) ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu, pričom sa neprihliada na veci a pohľadávky vylúčené z podstaty.
§202(4) OSP: Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Z judikátu NS SR č. 113/2000: "Krajský súd na základe správy správcu konkurznej podstaty zistil, že úpadca nemá iný majetok, ktorý by postačoval na ďalšie krytie nákladov konania, pretože ten, ktorý mal, bol spôsobilý len čiastočného speňaženia s nepostačujúcim ziskom a zvyšok vecí, ktoré nebolo nožné predať, súd schválil, že môžu byť vylúčené z podstaty v súlade s ustanovením § 27 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Zároveň podľa § 44 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov zrušil konkurz."
Z uznesenia Krajského súdu v Nitre, č.k. 24Cb/201/2000: "Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu.
Žalovaná pohľadávka bola v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 9K 12/02 prihlásená a táto bola zaradená do zoznamu prihlášok ako zistená. Predmetné konkurzné konanie bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.5.2004 (právoplatným dňa 10.6.2004) č.k. 9K 12/02-373 zrušené pre nedostatok predpokladov pre konkurz podľa § 44 ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní. V dôsledku uvedeného získal žalobca v zmysle § 45 ods. 2 citovaného zákona exekučný titul voči žalovanému na pohľadávku tvoriacu predmet tohto sporu."
Aj bez akýchkoľvek ďalších úvah je evidentné, že na začiatku uvedený návod na likvidáciu konkurencie, je funkčný, efektívny a prakticky realizovateľný. Čo sa stalo raz, môže sa stať kedykoľvek. Čo sa stalo niekomu, môže sa stať komukoľvek. Preto ešte raz - stokrát zvážte, či podnikanie na Slovensku stojí za to riziko. Nie riziko od grázlikov vyhrážajúcich sa Vám rozbitím okien, ale od mocných tohto štátu, ovládajúcich ekonomické prostredie spoza, spovedľa, spopod a sponad zákona.
Napriek tomu ale pripojím ešte niekoľko úvah, z ktorých je zrejmé, aké skreslené môže byť vnímanie zákonov laikom ako ja, nakoľko
zum...zum,zum...zum
a nejde mi to do kebule
zum...zum,zum..zum
a nejde mi to na rozum!
Tieto úvahy sa týkajú uznesenia Krajského súdu Košice, ktorým potvrdil uznesenie registrového súdu o povolení výmazu (S842). Až po čase som si uvedomil, že zaschnuté kvapky na tomto uznesení, sú pravdepodobne potom, stekajúcim z čela sudcu, počas jeho úsilia poskrúcať paragrafy ešte viac než sú, v snahe vytvoriť aspoň zdanie zákonnosti ním vydávaného rozhodnutia.
Právna subjektivita právnickej osoby sa chápe ako celok. Jej pasívna stránka, vyjadrená spôsobilosťou mať práva a povinnosti, splýva s jej aktívnou stránkou, danou spôsobilosťou na právne úkony, čiže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Spôsobilosť na právne úkony právnickej osoby zaniká dňom výmazu z obchodného registra. Osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, nemá ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Ide o nedostatok podmienky konania, ktorý sa nedá odstrániť.
Takže, odvolací Krajský súd v Košiciach, namiesto toho aby rešpektoval právny stav vzniknutý výmazom spoločnosti z obchodného registra a konanie vo veci odvolania podané nejestvujúcim subjektom po jeho zániku zastavil, sa rozhodol, že v odvolacom konaní nejestvujúcemu odvolateľovi právnu subjektivitu prizná, aj keď mu to zákon neumožňuje (str.5-6, žlté zvýraznenie). Koho zadok asi takýmto postupom zachraňoval? A ak v tejto otázke konal súd nad rámec zákona, ako chce kohokoľvek presvedčiť, že to všetko ostatné v jeho uznesení už naozaj je v súlade so zákonom?
Rovnako nepochopiteľné je pre mňa laika aj dôvodenie súdu (str.5, červené zvýraznenie), podľa ktorého KAVEKO s.r.o. nevyužila možnosť odvolať sa proti uzneseniu o zrušení konkurzu. Výrok o zrušení konkurzu nemala spoločnosť dôvod napádať. A domáhať sa zmeny dôvodu a súčasne trvať na zachovaní výroku, mi akosi neladí s §202(4) OSP, podľa ktorého odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Buď som teda ignorant, čo obecne nevylučujem, alebo sudca poskrúcal paragraf do takej miery, že sa v ňom paragraf už ani nedá rozoznať.
A ešte jedna poznámka k samotnému dôvodu zrušenia konkurzu. V §44(1) ZKV uvádza zákon štyri dôvody zrušenia konkurzu, ak nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania. Isteže, nedostatok majetku pre účely konkurzu znamená, že podmienky pre realizáciu či pokračovanie konkurzu nie sú splnené. Tieto podmienky však nie sú splnené aj v mnohých iných situáciách, napr. zistenie, že úpadca nie je predĺžený ani v úpadku, že prihlásení veritelia nie sú veriteľmi a pod. V každom takomto prípade úpadca po zrušení konkurzu pokračuje vo svojej činnosti. Avšak, pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku sa úpadca zrušuje bez likvidácie. Ako sa teda jednoznačne zorientovať v otázke, či zrušením konkurzu úpadca bol či nebol zrušený? Toto je hlavný dôvod, prečo zákonodarca zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, obecne subsumovateľné pod §44(1a) ZKV, uviedol taxatívne pod §44(1d). Zároveň sa tým splnila podmienka, aby každé súdne rozhodnutie bolo jednoznačne vykonateľné, bez existencie pochybností o právnom stave, ktorý rozhodnutím nastal. Tento stav musí byť jasný už zo samotného výroku rozhodnutia bez toho, aby sa právny stav zisťoval až z odôvodnenia. Som toho názoru, že zrušenie konkurzu podľa §44(1a) je takým rozhodnutím, po ktorom bývalý úpadca pokračuje vo svojej činnosti a jeho právna subjektivita ostáva zachovaná. Zrušenie podľa §44(1d) je naopak rozhodnutím s automatickým zrušením úpadcu. Tento názor odvíjam od svojej sedliackej logiky, ako aj od súdnych rozhodnutí iných súdov, uvedených vyššie.
Súd v tomto rozhodnutí vyprodukoval "mačkopsa", kedy konkurz zrušil podľa ustanovenia, kedy právna subjektivita právnickej osoby ostáva zachovaná a tento zákonný dôvod doplnil o slovný komentár, ktorého dôsledok by mal spočívať v zmene tohto dôsledku na automatické zrušenie spoločnosti. To za situácie, kedy z majetku úpadcu nebola vylúčená pohľadávka prevyšujúca 117 mil. Sk a o ktorej "najvyšší zákonodarca" - JUDr. Sopková prehlásila, že je fiktívna.
Naďalej tvrdím, že zrušením konkurzu podľa §44(1a) ostala právna subjektivita spoločnosti KAVEKO s.r.o. zachovaná, bez ohľadu na dovetok súdu, že úpadca nemal pre účely konkurzu žiaden majetok.
A záverom "čerešnička na torte", ktorou súd, tentoraz registrový, skutočne "zabodoval":
Napriek tomu ale pripojím ešte niekoľko úvah, z ktorých je zrejmé, aké skreslené môže byť vnímanie zákonov laikom ako ja, nakoľko
zum...zum,zum...zum
a nejde mi to do kebule
zum...zum,zum..zum
a nejde mi to na rozum!
Tieto úvahy sa týkajú uznesenia Krajského súdu Košice, ktorým potvrdil uznesenie registrového súdu o povolení výmazu (S842). Až po čase som si uvedomil, že zaschnuté kvapky na tomto uznesení, sú pravdepodobne potom, stekajúcim z čela sudcu, počas jeho úsilia poskrúcať paragrafy ešte viac než sú, v snahe vytvoriť aspoň zdanie zákonnosti ním vydávaného rozhodnutia.
Právna subjektivita právnickej osoby sa chápe ako celok. Jej pasívna stránka, vyjadrená spôsobilosťou mať práva a povinnosti, splýva s jej aktívnou stránkou, danou spôsobilosťou na právne úkony, čiže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Spôsobilosť na právne úkony právnickej osoby zaniká dňom výmazu z obchodného registra. Osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, nemá ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Ide o nedostatok podmienky konania, ktorý sa nedá odstrániť.
Takže, odvolací Krajský súd v Košiciach, namiesto toho aby rešpektoval právny stav vzniknutý výmazom spoločnosti z obchodného registra a konanie vo veci odvolania podané nejestvujúcim subjektom po jeho zániku zastavil, sa rozhodol, že v odvolacom konaní nejestvujúcemu odvolateľovi právnu subjektivitu prizná, aj keď mu to zákon neumožňuje (str.5-6, žlté zvýraznenie). Koho zadok asi takýmto postupom zachraňoval? A ak v tejto otázke konal súd nad rámec zákona, ako chce kohokoľvek presvedčiť, že to všetko ostatné v jeho uznesení už naozaj je v súlade so zákonom?
Rovnako nepochopiteľné je pre mňa laika aj dôvodenie súdu (str.5, červené zvýraznenie), podľa ktorého KAVEKO s.r.o. nevyužila možnosť odvolať sa proti uzneseniu o zrušení konkurzu. Výrok o zrušení konkurzu nemala spoločnosť dôvod napádať. A domáhať sa zmeny dôvodu a súčasne trvať na zachovaní výroku, mi akosi neladí s §202(4) OSP, podľa ktorého odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Buď som teda ignorant, čo obecne nevylučujem, alebo sudca poskrúcal paragraf do takej miery, že sa v ňom paragraf už ani nedá rozoznať.
A ešte jedna poznámka k samotnému dôvodu zrušenia konkurzu. V §44(1) ZKV uvádza zákon štyri dôvody zrušenia konkurzu, ak nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania. Isteže, nedostatok majetku pre účely konkurzu znamená, že podmienky pre realizáciu či pokračovanie konkurzu nie sú splnené. Tieto podmienky však nie sú splnené aj v mnohých iných situáciách, napr. zistenie, že úpadca nie je predĺžený ani v úpadku, že prihlásení veritelia nie sú veriteľmi a pod. V každom takomto prípade úpadca po zrušení konkurzu pokračuje vo svojej činnosti. Avšak, pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku sa úpadca zrušuje bez likvidácie. Ako sa teda jednoznačne zorientovať v otázke, či zrušením konkurzu úpadca bol či nebol zrušený? Toto je hlavný dôvod, prečo zákonodarca zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, obecne subsumovateľné pod §44(1a) ZKV, uviedol taxatívne pod §44(1d). Zároveň sa tým splnila podmienka, aby každé súdne rozhodnutie bolo jednoznačne vykonateľné, bez existencie pochybností o právnom stave, ktorý rozhodnutím nastal. Tento stav musí byť jasný už zo samotného výroku rozhodnutia bez toho, aby sa právny stav zisťoval až z odôvodnenia. Som toho názoru, že zrušenie konkurzu podľa §44(1a) je takým rozhodnutím, po ktorom bývalý úpadca pokračuje vo svojej činnosti a jeho právna subjektivita ostáva zachovaná. Zrušenie podľa §44(1d) je naopak rozhodnutím s automatickým zrušením úpadcu. Tento názor odvíjam od svojej sedliackej logiky, ako aj od súdnych rozhodnutí iných súdov, uvedených vyššie.
Súd v tomto rozhodnutí vyprodukoval "mačkopsa", kedy konkurz zrušil podľa ustanovenia, kedy právna subjektivita právnickej osoby ostáva zachovaná a tento zákonný dôvod doplnil o slovný komentár, ktorého dôsledok by mal spočívať v zmene tohto dôsledku na automatické zrušenie spoločnosti. To za situácie, kedy z majetku úpadcu nebola vylúčená pohľadávka prevyšujúca 117 mil. Sk a o ktorej "najvyšší zákonodarca" - JUDr. Sopková prehlásila, že je fiktívna.
Naďalej tvrdím, že zrušením konkurzu podľa §44(1a) ostala právna subjektivita spoločnosti KAVEKO s.r.o. zachovaná, bez ohľadu na dovetok súdu, že úpadca nemal pre účely konkurzu žiaden majetok.
A záverom "čerešnička na torte", ktorou súd, tentoraz registrový, skutočne "zabodoval":
V tomto príspevku sa dozviete, ako zlikvidovať ľubovoľnú firmu bez toho, aby ste porušili zákon a bez toho, aby sa napadnutá firma mohla ubrániť. Pri troche šťastia sa vám popri tom podarí konateľa napadnutej firmy dostať za mreže.
Podaním zo dňa 19.3.2008 podala nejestvujúca spoločnosť KAVEKO s.r.o. proti uzneseniu odvolacieho súdu, dovolanie. Nakoľko z dôvodu svojej neexistencie nebola schopná udeliť plnú moc na zastupovanie advokátovi a zastúpenie advokátom v dovolacom konaní je zákonnou podmienkou, požiadala súd o pridelenie právneho zástupcu ex-offo a zároveň požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie z dôvodu, že ako nejestvujúca spoločnosť nie je spôsobilá disponovať s majetkom, ktorý nevlastní.
Výzvou zo dňa 29.4.2008 súd vyzval spoločnosť KAVEKO s.r.o., aby si v dovolacom konaní ustanovila zástupcu z radov advokátov, alebo, aby súdu preukázala, že spĺňa majetkové podmienky pre jeho ustanovenie súdom (S867). Súd zároveň zaslal aj tlačivo na zisťovanie majetkových pomerov fyzickej osoby. Kto toto tlačivo pozná, vie, do akej hĺbky sa majetkové a osobné pomery zisťujú. Okrem dĺžky penisu tam žiadateľ o sebe musí uviesť temer všetko. Otázkou je, prečo by ex-konateľ, pre potreby právnickej ex-osoby, mal o sebe tieto skutočnosti uviesť a navyše, akú relevanciu by mohli mať osobné majetkové pomery ex-konateľa k posúdeniu majetkových pomerov spoločnosti. V odpovedi bolo preto súdu oznámené, že vzhľadom na výmaz spoločnosti z OR, má súd všetky informácie o jej majetkových možnostiach k dispozícii a to v Obchodnom zákonníku.
Okresný súd Košice I, uznesením zo dňa 8.9.2008, č.k. 31 Zpz/387/2003, nejestvujúcej spoločnosti KAVEKO s.r.o.oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal a zástupcu z radov advokátov neustanovil s odôvodnením, že spoločnosť KAVEKO s.r.o. súdu nepreukázala, že jej majetkové pomery oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú (S907). Proti tomuto uzneseniu sa nejestvujúca spoločnosť KAVEKO s.r.o. podaním zo dňa 30.10.2008 odvolala (S908).
Výzvou zo dňa 29.4.2008 súd vyzval spoločnosť KAVEKO s.r.o., aby si v dovolacom konaní ustanovila zástupcu z radov advokátov, alebo, aby súdu preukázala, že spĺňa majetkové podmienky pre jeho ustanovenie súdom (S867). Súd zároveň zaslal aj tlačivo na zisťovanie majetkových pomerov fyzickej osoby. Kto toto tlačivo pozná, vie, do akej hĺbky sa majetkové a osobné pomery zisťujú. Okrem dĺžky penisu tam žiadateľ o sebe musí uviesť temer všetko. Otázkou je, prečo by ex-konateľ, pre potreby právnickej ex-osoby, mal o sebe tieto skutočnosti uviesť a navyše, akú relevanciu by mohli mať osobné majetkové pomery ex-konateľa k posúdeniu majetkových pomerov spoločnosti. V odpovedi bolo preto súdu oznámené, že vzhľadom na výmaz spoločnosti z OR, má súd všetky informácie o jej majetkových možnostiach k dispozícii a to v Obchodnom zákonníku.
Okresný súd Košice I, uznesením zo dňa 8.9.2008, č.k. 31 Zpz/387/2003, nejestvujúcej spoločnosti KAVEKO s.r.o.oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal a zástupcu z radov advokátov neustanovil s odôvodnením, že spoločnosť KAVEKO s.r.o. súdu nepreukázala, že jej majetkové pomery oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú (S907). Proti tomuto uzneseniu sa nejestvujúca spoločnosť KAVEKO s.r.o. podaním zo dňa 30.10.2008 odvolala (S908).
Napadnuté uznesenie registrového súdu (S907) radím k literárnemu žánru "ius-fi", ako analógii k dobre známemu "sci-fi" s tým, že v tomto prípade sa jedná o súdnu fantastiku. Súd nielen že právnickej osobe zaslal nevyplniteľné tlačivo, ale v ďalšom si vyfantazíroval konanie účastníka tak, aby na podklade tejto fantázie rozhodol tak, ako rozhodnúť chcel a nie ako by mu to prípadne vyplývalo zo zákona.
Ak ste si na začiatku tohto príspevku mysleli, že sa jedná o recesiu, verím, že ste sa už prebrali. A podnikatelia a živnostníci, veľmi rýchlo sa preberte z predstáv, že podnikať budete dovtedy, kým sa vám bude chcieť, samozrejme, pri plnení zákonom stanovených podmienok. Skutočnosť je taká, že podnikať budete len dovtedy, kým to niekomu tam hore nebude prekážať, resp., kým vám to dovolí.
Ak ste si na začiatku tohto príspevku mysleli, že sa jedná o recesiu, verím, že ste sa už prebrali. A podnikatelia a živnostníci, veľmi rýchlo sa preberte z predstáv, že podnikať budete dovtedy, kým sa vám bude chcieť, samozrejme, pri plnení zákonom stanovených podmienok. Skutočnosť je taká, že podnikať budete len dovtedy, kým to niekomu tam hore nebude prekážať, resp., kým vám to dovolí.
Vlk, 12.7.2009