Vlčí
brloh
brloh
Refugium slobodných, bez
reťaze na krku.
reťaze na krku.
(c) 2009 Vladimír Kramarič Všetky práva vyhradené.
(c) 2009 Vladimír Kramarič. Všetky práva vyhradené.
Vlk, 22.9.2009
Zákonné normy nás učia, akými rôznymi spôsobmi je možné nadobúdať majetok; či už kúpou, darovaním, dedením... Ak si však myslíte, že to čo považujete za svoje je aj v skutočnosti len a len vaše, veľmi nerád, ale vyvediem vás z omylu. Je to vaše len do chvíle, kým na to nedostane zálusk anomálny dipól "sudca-správca", vytváraný konkurzným právom. V celom právnom systéme SR niet právnej normy, pomocou ktorej by ste svoj majetok mohli ubrániť. Jednou z možností nadobúdania majetku je aj lúpež, pravda, za podmienky že ju organizuje a riadi súd.
Ktorýkoľvek správca konkurznej podstaty, spisujúci majetok úpadcu, môže do konkurznej podstaty zapísať akýkoľvek cudzí majetok, ak má pochybnosti o jeho vlastníctve. Pritom sa vôbec nemusí jednať iba o majetok v operačnom dosahu úpadcu a pochybnosti o vlastníctve nemusí žiadnym spôsobom vysvetľovať, či zdôvodňovať. Pravda, majetok je potrebné zapísať s poznámkou o nárokoch, ktoré si voči tomuto majetku uplatňuje iná osoba. Navyše, tohto majetku sa správca môže okamžite aj zmocniť, teda fyzicky vám ho odňať. Vám, ako vlastníkovi, neostáva nič iné, než podať na súd vylučovaciu žalobu, ktorou sa budete domáhať vylúčenia vášho majetku z konkurznej podstaty úpadcu. Ak túto žalobu nepodáte, vstúpi do platnosti nevyvrátitetľná domnienka, že daná vec či veci boli do súpisu majetku úpadcu zapísané oprávnene a vy ste tento majetok raz a navždy stratili. Ak žalobu podáte a samozrejme zaplatíte súdne poplatky (o advokátovi ani nehovorím), nie správca je ten, kto musí zdôvodňovať prečo konal ako konal a v čom vlastne jeho pochybnosti spočívajú. Dôkazné bremeno spočíva na vás. Vy ste ten, kto musí súdu preukázať, kedy, od koho, za koľko, ste danú vec kúpili, či zdedili alebo inak nadobudli.
Aj v prípade, že viete svoje vlastníctvo nepochybne preukázať, nemusíte vôbec vyhrať. Súd sa ním vôbec nemusí zaoberať. Stačí, aby správca váš majetok predal skôr, než súd o podanej vylučovacej žalobe rozhodne - v takom prípade ju súd už môže len zamietnuť (váš majetok je predaný, teda už netvorí konkurznú podstatu a teda sa z nej nedá vylúčiť).
Nebudem hovoriť o možnosti ďalšou žalobou a ďalšie roky trvajúcim sporom, domáhať sa vydania hodnoty, za ktorú boli vaše veci speňažené, prípadne náhrady spôsobenej škody. Uvedomte si, že vylučovacou žalobou ste sa domáhali ochrany vášho vlastníctva a nie zaplatenia ceny vecí. Svoj majetok ste vôbec nemuseli chcieť predať. Jeho nemajetkovú (citovú) hodnotu, vám už nikdy nikto nevráti. Právny sytém Slovenskej republiky vám ochranu pred mafiánskym tandémom "sudca-správca" neposkytuje.
Ešte horšia situácia nastáva, ak váš majetok nenapadne dipól "sudca-správca", ale zločinecká organizovaná skupina "sudca-správca-prokurátor". V takomto prípade sa správca ani nemusí namáhať, aby vám odňatý majetok do konkurznej podstaty úpadcu vôbec zapisoval.
Ktorýkoľvek správca konkurznej podstaty, spisujúci majetok úpadcu, môže do konkurznej podstaty zapísať akýkoľvek cudzí majetok, ak má pochybnosti o jeho vlastníctve. Pritom sa vôbec nemusí jednať iba o majetok v operačnom dosahu úpadcu a pochybnosti o vlastníctve nemusí žiadnym spôsobom vysvetľovať, či zdôvodňovať. Pravda, majetok je potrebné zapísať s poznámkou o nárokoch, ktoré si voči tomuto majetku uplatňuje iná osoba. Navyše, tohto majetku sa správca môže okamžite aj zmocniť, teda fyzicky vám ho odňať. Vám, ako vlastníkovi, neostáva nič iné, než podať na súd vylučovaciu žalobu, ktorou sa budete domáhať vylúčenia vášho majetku z konkurznej podstaty úpadcu. Ak túto žalobu nepodáte, vstúpi do platnosti nevyvrátitetľná domnienka, že daná vec či veci boli do súpisu majetku úpadcu zapísané oprávnene a vy ste tento majetok raz a navždy stratili. Ak žalobu podáte a samozrejme zaplatíte súdne poplatky (o advokátovi ani nehovorím), nie správca je ten, kto musí zdôvodňovať prečo konal ako konal a v čom vlastne jeho pochybnosti spočívajú. Dôkazné bremeno spočíva na vás. Vy ste ten, kto musí súdu preukázať, kedy, od koho, za koľko, ste danú vec kúpili, či zdedili alebo inak nadobudli.
Aj v prípade, že viete svoje vlastníctvo nepochybne preukázať, nemusíte vôbec vyhrať. Súd sa ním vôbec nemusí zaoberať. Stačí, aby správca váš majetok predal skôr, než súd o podanej vylučovacej žalobe rozhodne - v takom prípade ju súd už môže len zamietnuť (váš majetok je predaný, teda už netvorí konkurznú podstatu a teda sa z nej nedá vylúčiť).
Nebudem hovoriť o možnosti ďalšou žalobou a ďalšie roky trvajúcim sporom, domáhať sa vydania hodnoty, za ktorú boli vaše veci speňažené, prípadne náhrady spôsobenej škody. Uvedomte si, že vylučovacou žalobou ste sa domáhali ochrany vášho vlastníctva a nie zaplatenia ceny vecí. Svoj majetok ste vôbec nemuseli chcieť predať. Jeho nemajetkovú (citovú) hodnotu, vám už nikdy nikto nevráti. Právny sytém Slovenskej republiky vám ochranu pred mafiánskym tandémom "sudca-správca" neposkytuje.
Ešte horšia situácia nastáva, ak váš majetok nenapadne dipól "sudca-správca", ale zločinecká organizovaná skupina "sudca-správca-prokurátor". V takomto prípade sa správca ani nemusí namáhať, aby vám odňatý majetok do konkurznej podstaty úpadcu vôbec zapisoval.
FOEDUM INCEPTU, FOEDUM EXITU.
Hanebne začalo, hanebne skončilo (LIVIUS)
Hanebne začalo, hanebne skončilo (LIVIUS)
V r. 1998 si spoločnosť FÉNIX VP s.r.o. prenajala nebytové priestory od JUDr. Ireny Sopkovej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO International s.r.o., za účelom vykonávania svojich podnikateľských aktivít. Do týchto priestorov vnášala postupne svoj majetok, vyrábala, predávala, skrátka - podnikala.
V septembri 2000 správkyňa nájomnú zmluvu vypovedala s jednomesačnou výpovednou lehotou. Pre spoločnosť FÉNIX VP s.r.o. bolo prioritou dokončiť výrobu prijatých objednávok, takže svoj majetok si z prenajatých priestorov nestihla vo výpovednej lehote vypratať. Zákon takúto situáciu pozná - majetok sa vyprace po výpovednej lehote s tým, že spoločnosť zaplatí za dobu tohto vynúteného prenájmu a to aj s prípadnými zmluvnými pokutami a nahradí spôsobené škody, ak takéto vzniknú.
Dňa 5.10.2000 spoločnosť FÉNIX VP s.r.o. správkyni zápisnične odovzdala prenajatý majetok a chcela pokračovať vo vypratávaní svojho vlastného majetku. Bohužiaľ, len chcela.
Správkyňa vypratanie majetku spoločnosti FÉNIX VP s.r.o. nepovolila a násilím, za použitia privolanej ozbrojenej SBS sa ho fyzicky zmocnila. Navyše, zmocnila sa aj všetkého ďalšieho majetku spoločnosti o ktorom vedela, bez ohľadu na skutočnosť, že tento sa nachádzal úplne inde a rozhodne nie v prenajatých priestoroch. Rovnako, ani zamestnancom FÉNIX VP s.r.o. nepovolila odniesť si svoj osobný majetok a tak isto, pod hrozbou ozbrojeného násilia sa zmocnila aj ich majetku.
Spoločnosť FÉNIX VP s.r.o., ako aj ďalšie fyzické osoby sa písomne obrátili na konkurzný súd so žiadosťou o usmernenie správkyne k vydaniu im ich nezákonne odňatého majetku. Konkurzný súd týmto žiadostiam nevyhovel, ale výzvami zo dňa 28.2.2001 ich vyzval na podanie vylučovacích žalôb. Vlastníci napadnutého majetku tieto žaloby podali.
Nakoľko napadnutý majetok nebol vo výzvach konkurzného súdu na podanie vylučovacích žalôb označený, vlastníci, z dôvodu právnej istoty nahliadli do konkurzného spisu kde zistili, že im odňatý majetok sa v konkurzných súpisoch vôbec nenachádza. Túto skutočnosť preto namietali úradným záznamom:
Konkurzný súd tento úradný záznam odignoroval.
Už som uviedol, že pre uvedený postup správcu, zákon požaduje aspoň formálnu existenciu pochybností o vlastníctve. Pozrime sa, ako svoj postup obhajovala na pojednávaniach JUDr. Sopková:
Teda nie pochybnosti o vlastníctve, ale správkyňou uložený trest za to, že priestory neboli vypratané. Zákon však na riešenie takejto situácie určuje iný postup.
Pre zvýšenie miery ochrany svojich práv, všetci žalobcovia podali súdu návrhy na vydanie predbežného opatrenia, ktorými by súd správkyni zakázal nakladať s ich majetkom až do doby rozhodnutia súdu o podaných vylučovacích žalobách. Všetky návrhy boli súdom zamietnuté z dôvodu, že takéto obmedzenie nie je možné správkyni uložiť, avšak (napr. 6Cb 275/01-128):
K otázke predbežného opatrenia a predaja vecí pred rozhodnutím nezávislého súdu vo veci podanej vylučovacej žaloby, vydalo zjednocovacie stanovisko aj obchodné kolégium NS SR, pod č. Obpj 7/2002, publikované ako judikát č. 63/2003: „Konkurzný súd uskutočňuje celé konkurzné konanie. Súčasťou konkurzného konania je aj fáza speňažovania podstaty. Aj keď väčšinu úkonov, ktorými sa podstata speňažuje, robí správca podstaty, robí ich ako subjekt zúčastnený na konkurznom konaní a v rámci tohto konania. Vyhlásením konkurzu, okrem iného, prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty na správcu podstaty (§14 ods. l zákona o konkurze a vyrovnaní). Speňažovanie podstaty patrí k hlavným úlohám správcu. Pri speňažovaní správca postupuje relatívne samostatne, jeho činnosť však podlieha kontrole súdu. V rámci dohľadu môže súd postup správcu pri speňažovaní usmerňovať pokynmi podľa § 12 v spojení s § 66b zákona o konkurze a vyrovnaní.
Ak vylučovateľ súdu oznámi a preukáže, že podal žalobu podľa § 19 zákona o konkurze a vyrovnaní, súd musí dať správcovi pokyn, aby až do právoplatnosti rozsudku o vylučovacej žalobe spornú vec nespeňažoval.“
Dňa 2.12.2002 sa JUDr. Sopková, ako správkyňa, obracia na konkurzný súd so žiadosťou o súhlas s predajom majetku, ktorý je predmetom nerozhodnutých vylučovacích žalôb. Čo na to súd? Pozrite sa sami:
Ale, ale, pán sudca! Žalobcovia sa podanými žalobami domáhali ochrany vlastníctva a nie zaplatenia ceny vecí. Takže ako tomu rozumieť? Nie ste schopný rozlišovať medzi týmito dvomi druhmi žalôb, alebo to bolo snáď stanovisko navádzajúce správkyňu na likvidáciu dôkazových predmetov svedčiacich o rozsahu lúpeže, vykonanej pod organizačnou kontrolou konkurzného súdu? Či existuje aj iné, zákonné vysvetlenie?
Všetky vylučovacie žaloby boli súdom zamietnuté. Dôvod - žalovaný majetok nebol do súpisu konkurznej podstaty úpadcu nikdy zapísaný a navyše, pred rozhodnutím súdu o podanej žalobe ho správkyňa predala a teda predmetné veci už nejestvujú.
Žalobcovia svoj majetok definitívne a nenávratne stratili bez toho, aby svoje vlastníctvo mohli účelne a efektívne brániť a obrániť, napriek tomu, že postupovali spôsobom a postupom upraveným v zákone.
Z rozsudku Krajského súdu Košice, č.k. 6Cb 275/01, zo dňa 6.11.2006:
Z rozsudku Krajského súdu Košice, č.k. 7Cb 278/01, zo dňa 29.6.2006:
Z rozsudku Krajského súdu Košice, č.k. 15Cb 276/01, zo dňa 9.3.2009:
V tomto konaní bola zaujímavá ešte jedna vec. JUDr. Sopková oznámila žalobkyni, že jej majetok zapísala do KP úpadcu, podaním zo dňa 12.2.2001. Konkurzný súd vyzval žalobkyňu na podanie vylučovacej žaloby výzvou zo dňa 28.2.2001. Zapísanie vecí do KP úpadcu preukazovala JUDr. Sopková v konaní pofidernou listinou zo dňa 27.4.2001. Ak to bol pokus o podvod, súd jej na to našťastie neskočil.
Sú teda právnické a fyzické osoby v Slovenskej republike, právnymi subjektami v právnom štáte, alebo iba dobytkom paseným štátom, s ktorým si ožratý pastier robí čo chce?
Len tak pre zaujímavosť, čo na to predseda Krajského súdu Košice? Čítajte ďalej.
V septembri 2000 správkyňa nájomnú zmluvu vypovedala s jednomesačnou výpovednou lehotou. Pre spoločnosť FÉNIX VP s.r.o. bolo prioritou dokončiť výrobu prijatých objednávok, takže svoj majetok si z prenajatých priestorov nestihla vo výpovednej lehote vypratať. Zákon takúto situáciu pozná - majetok sa vyprace po výpovednej lehote s tým, že spoločnosť zaplatí za dobu tohto vynúteného prenájmu a to aj s prípadnými zmluvnými pokutami a nahradí spôsobené škody, ak takéto vzniknú.
Dňa 5.10.2000 spoločnosť FÉNIX VP s.r.o. správkyni zápisnične odovzdala prenajatý majetok a chcela pokračovať vo vypratávaní svojho vlastného majetku. Bohužiaľ, len chcela.
Správkyňa vypratanie majetku spoločnosti FÉNIX VP s.r.o. nepovolila a násilím, za použitia privolanej ozbrojenej SBS sa ho fyzicky zmocnila. Navyše, zmocnila sa aj všetkého ďalšieho majetku spoločnosti o ktorom vedela, bez ohľadu na skutočnosť, že tento sa nachádzal úplne inde a rozhodne nie v prenajatých priestoroch. Rovnako, ani zamestnancom FÉNIX VP s.r.o. nepovolila odniesť si svoj osobný majetok a tak isto, pod hrozbou ozbrojeného násilia sa zmocnila aj ich majetku.
Spoločnosť FÉNIX VP s.r.o., ako aj ďalšie fyzické osoby sa písomne obrátili na konkurzný súd so žiadosťou o usmernenie správkyne k vydaniu im ich nezákonne odňatého majetku. Konkurzný súd týmto žiadostiam nevyhovel, ale výzvami zo dňa 28.2.2001 ich vyzval na podanie vylučovacích žalôb. Vlastníci napadnutého majetku tieto žaloby podali.
Nakoľko napadnutý majetok nebol vo výzvach konkurzného súdu na podanie vylučovacích žalôb označený, vlastníci, z dôvodu právnej istoty nahliadli do konkurzného spisu kde zistili, že im odňatý majetok sa v konkurzných súpisoch vôbec nenachádza. Túto skutočnosť preto namietali úradným záznamom:
Konkurzný súd tento úradný záznam odignoroval.
Už som uviedol, že pre uvedený postup správcu, zákon požaduje aspoň formálnu existenciu pochybností o vlastníctve. Pozrime sa, ako svoj postup obhajovala na pojednávaniach JUDr. Sopková:
Teda nie pochybnosti o vlastníctve, ale správkyňou uložený trest za to, že priestory neboli vypratané. Zákon však na riešenie takejto situácie určuje iný postup.
Pre zvýšenie miery ochrany svojich práv, všetci žalobcovia podali súdu návrhy na vydanie predbežného opatrenia, ktorými by súd správkyni zakázal nakladať s ich majetkom až do doby rozhodnutia súdu o podaných vylučovacích žalobách. Všetky návrhy boli súdom zamietnuté z dôvodu, že takéto obmedzenie nie je možné správkyni uložiť, avšak (napr. 6Cb 275/01-128):
K otázke predbežného opatrenia a predaja vecí pred rozhodnutím nezávislého súdu vo veci podanej vylučovacej žaloby, vydalo zjednocovacie stanovisko aj obchodné kolégium NS SR, pod č. Obpj 7/2002, publikované ako judikát č. 63/2003: „Konkurzný súd uskutočňuje celé konkurzné konanie. Súčasťou konkurzného konania je aj fáza speňažovania podstaty. Aj keď väčšinu úkonov, ktorými sa podstata speňažuje, robí správca podstaty, robí ich ako subjekt zúčastnený na konkurznom konaní a v rámci tohto konania. Vyhlásením konkurzu, okrem iného, prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty na správcu podstaty (§14 ods. l zákona o konkurze a vyrovnaní). Speňažovanie podstaty patrí k hlavným úlohám správcu. Pri speňažovaní správca postupuje relatívne samostatne, jeho činnosť však podlieha kontrole súdu. V rámci dohľadu môže súd postup správcu pri speňažovaní usmerňovať pokynmi podľa § 12 v spojení s § 66b zákona o konkurze a vyrovnaní.
Ak vylučovateľ súdu oznámi a preukáže, že podal žalobu podľa § 19 zákona o konkurze a vyrovnaní, súd musí dať správcovi pokyn, aby až do právoplatnosti rozsudku o vylučovacej žalobe spornú vec nespeňažoval.“
Dňa 2.12.2002 sa JUDr. Sopková, ako správkyňa, obracia na konkurzný súd so žiadosťou o súhlas s predajom majetku, ktorý je predmetom nerozhodnutých vylučovacích žalôb. Čo na to súd? Pozrite sa sami:
Ale, ale, pán sudca! Žalobcovia sa podanými žalobami domáhali ochrany vlastníctva a nie zaplatenia ceny vecí. Takže ako tomu rozumieť? Nie ste schopný rozlišovať medzi týmito dvomi druhmi žalôb, alebo to bolo snáď stanovisko navádzajúce správkyňu na likvidáciu dôkazových predmetov svedčiacich o rozsahu lúpeže, vykonanej pod organizačnou kontrolou konkurzného súdu? Či existuje aj iné, zákonné vysvetlenie?
Všetky vylučovacie žaloby boli súdom zamietnuté. Dôvod - žalovaný majetok nebol do súpisu konkurznej podstaty úpadcu nikdy zapísaný a navyše, pred rozhodnutím súdu o podanej žalobe ho správkyňa predala a teda predmetné veci už nejestvujú.
Žalobcovia svoj majetok definitívne a nenávratne stratili bez toho, aby svoje vlastníctvo mohli účelne a efektívne brániť a obrániť, napriek tomu, že postupovali spôsobom a postupom upraveným v zákone.
Z rozsudku Krajského súdu Košice, č.k. 6Cb 275/01, zo dňa 6.11.2006:
Z rozsudku Krajského súdu Košice, č.k. 7Cb 278/01, zo dňa 29.6.2006:
Z rozsudku Krajského súdu Košice, č.k. 15Cb 276/01, zo dňa 9.3.2009:
V tomto konaní bola zaujímavá ešte jedna vec. JUDr. Sopková oznámila žalobkyni, že jej majetok zapísala do KP úpadcu, podaním zo dňa 12.2.2001. Konkurzný súd vyzval žalobkyňu na podanie vylučovacej žaloby výzvou zo dňa 28.2.2001. Zapísanie vecí do KP úpadcu preukazovala JUDr. Sopková v konaní pofidernou listinou zo dňa 27.4.2001. Ak to bol pokus o podvod, súd jej na to našťastie neskočil.
Sú teda právnické a fyzické osoby v Slovenskej republike, právnymi subjektami v právnom štáte, alebo iba dobytkom paseným štátom, s ktorým si ožratý pastier robí čo chce?
Len tak pre zaujímavosť, čo na to predseda Krajského súdu Košice? Čítajte ďalej.
Krajský súd Košice ako lúpežník par excellence? Rozhodnite sami.