NOCENTEM QUI DEFENDIT, SIBI CRIMEN PARIT.
Kto chráni vinníka, sám sa dopúšťa viny (PUBLILIUS SYRUS)
Kto chráni vinníka, sám sa dopúšťa viny (PUBLILIUS SYRUS)
V predchádzajúcej časti, Krajský súd Košice ako lúpežník?, sme si ukázali, ako vie súd zariadiť a zmenedžovať, že vás dokáže pripraviť o akýkoľvek váš majetok bez toho, aby vám slovenské zákony poskytli možnosť brániť sa a svoj majetok ochrániť.
Pripomeňme si:
- správkyňa konkurznej podstaty iného úpadcu sa za použitia ozbrojenej sily zmocnila cudzieho majetku;
- vlastníkom oznámila jeho zapísanie do konkurznej podstaty úpadcu podľa §19 ZKV, s poznámkou o uplatnených nárokoch tretími osobami a tieto poučila o možnosti ochrániť svoje vlastníctvo vylučovacou žalobou;
- konkurzný súd vyzval vlastníkov na podanie vylučovacích žalôb;
- vlastníci vylučovacie žaloby podali;
- pred rozhodnutím nezávislých súdov o podaných vylučovacích žalobách, správkyňa tento majetok údajne predala;
- nezávislé súdy vylučovacie žaloby zamietli z dôvodu, že zistili, že tento majetok nebol do súpisu konkurznej podstaty nikdy zapísaný a teda ho nie je možné vylúčiť, ako aj, že tento majetok už nejestvuje, nakoľko už bol, podľa vyjadrenia správkyne, predaný.
Teraz sa pozrime, či sa jednalo o sólo akciu správkyňa-tiežsudca, alebo, ...
Podaniami z 6.1.2007 a 7.1.2007 sa dvaja poškodení obrátili na predsedu Krajského súdu Košice so sťažnosťou a požiadali ho o vysvetlenie, prečo boli Krajským súdom Košice podvedení, s dôsledkom straty svojho majetku.
Vo svojej odpovedi zo dňa 19.2.2007, č.j. Spr. 7/07 a 8/07 predseda súdu uvádza, že podľa vyjadrení sudcu a správkyne bol tento majetok zapísaný do konkurznej podstaty, Krajský súd v Košiciach vylučovaciu žalobu zamietol, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR. Majetok bol transparentne predaný a príjem z jeho predaja tvorí výťažok konkurznej podstaty.
Rozumiem tomu, že predseda súdu sa skôr než zistenia pravdy chcel len zbaviť jedného otravného podania tak, aby mohol povedať, že bolo vybavené. Avšak, traja nezávislí sudcovia Krajského súdu Košice, v troch nezávislých sporoch zistili, že majetok nebol do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísaný. Oproti týmto trom rozsudkom stojí prehlásenie správkyne, teda žalovanej, že to nie je pravda. Komu verí predseda Krajského súdu v Košiciach? Sudcom vlastného súdu? Právoplatným rozsudkom svojho súdu? Nie, verí žalovanej správkyni, ktorá mala tento majetok v rukách ako posledná predtým než zmizol, a nepriamo aj konkurznému sudcovi.
Poškodení sa s touto odpoveďou predsedu súdu neuspokojili a adresovali mu svoje námietky, podaním zo dňa 12.3.2007. Predseda Krajského súd Košice odpovedal podaním zo dňa 11.6.2007, č.j. Spr.7/07 a 8/07, pričom zotrval na svojej predchádzajúcej odpovedi.
A čo na to konkurzný sudca? Skutočne neviem. Ale v predstavách ho vidím takto:
Pripomeňme si:
- správkyňa konkurznej podstaty iného úpadcu sa za použitia ozbrojenej sily zmocnila cudzieho majetku;
- vlastníkom oznámila jeho zapísanie do konkurznej podstaty úpadcu podľa §19 ZKV, s poznámkou o uplatnených nárokoch tretími osobami a tieto poučila o možnosti ochrániť svoje vlastníctvo vylučovacou žalobou;
- konkurzný súd vyzval vlastníkov na podanie vylučovacích žalôb;
- vlastníci vylučovacie žaloby podali;
- pred rozhodnutím nezávislých súdov o podaných vylučovacích žalobách, správkyňa tento majetok údajne predala;
- nezávislé súdy vylučovacie žaloby zamietli z dôvodu, že zistili, že tento majetok nebol do súpisu konkurznej podstaty nikdy zapísaný a teda ho nie je možné vylúčiť, ako aj, že tento majetok už nejestvuje, nakoľko už bol, podľa vyjadrenia správkyne, predaný.
Teraz sa pozrime, či sa jednalo o sólo akciu správkyňa-tiežsudca, alebo, ...
Podaniami z 6.1.2007 a 7.1.2007 sa dvaja poškodení obrátili na predsedu Krajského súdu Košice so sťažnosťou a požiadali ho o vysvetlenie, prečo boli Krajským súdom Košice podvedení, s dôsledkom straty svojho majetku.
Vo svojej odpovedi zo dňa 19.2.2007, č.j. Spr. 7/07 a 8/07 predseda súdu uvádza, že podľa vyjadrení sudcu a správkyne bol tento majetok zapísaný do konkurznej podstaty, Krajský súd v Košiciach vylučovaciu žalobu zamietol, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR. Majetok bol transparentne predaný a príjem z jeho predaja tvorí výťažok konkurznej podstaty.
Rozumiem tomu, že predseda súdu sa skôr než zistenia pravdy chcel len zbaviť jedného otravného podania tak, aby mohol povedať, že bolo vybavené. Avšak, traja nezávislí sudcovia Krajského súdu Košice, v troch nezávislých sporoch zistili, že majetok nebol do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísaný. Oproti týmto trom rozsudkom stojí prehlásenie správkyne, teda žalovanej, že to nie je pravda. Komu verí predseda Krajského súdu v Košiciach? Sudcom vlastného súdu? Právoplatným rozsudkom svojho súdu? Nie, verí žalovanej správkyni, ktorá mala tento majetok v rukách ako posledná predtým než zmizol, a nepriamo aj konkurznému sudcovi.
Poškodení sa s touto odpoveďou predsedu súdu neuspokojili a adresovali mu svoje námietky, podaním zo dňa 12.3.2007. Predseda Krajského súd Košice odpovedal podaním zo dňa 11.6.2007, č.j. Spr.7/07 a 8/07, pričom zotrval na svojej predchádzajúcej odpovedi.
A čo na to konkurzný sudca? Skutočne neviem. Ale v predstavách ho vidím takto:
Poškodení sa na predsedu súdu obrátili v naivnej viere, že takéto konanie konkurzného súdu, ak by aj bolo mimo postihovateľnosti predsedom súdu, bude na základe jeho podnetu preskúmané aspoň disciplinárnou komisiou. Táto predstava bola skutočne naivná. Avšak dostať od neho odpoveď, v ktorej len interpretuje lži správkyne bez toho, aby si ich overil (alebo práve preto, že sa o nich presvedčil?), je urážkou inteligencie aj samotných poškodených. Rozsudok 6Cb 275/2001 zo dňa 6.11.2006 nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2006 (po 26 dňoch od pojednávania na ktorom bol vynesený) bez toho, aby bol napadnutý odvolaním. Napriek tomu správkyňa, JUDr. Irena Sopková, arogantne a drzo luže, že bol preskúmaný a potvrdený aj Najvyšším súdom SR a predseda súdu sa tejto lži zúfalo chytá a interpretuje ju ako svoju odpoveď. Pritom úplne stačilo aby len nazrel do súdneho spisu a musel by zistiť, že odvolanie voči rozsudku nebolo podané. To mu práva účastníka konania skutočne nestáli ani len za tú trošku námahy? A výťažok z predaja je vraj súčasťou konkurznej podstaty, opäť podľa predsedom súdu vďačne prijatej lži správkyne, JUDr. Ireny Sopkovej. O akom výťažku z predaja to pán predseda hovorí, ak majetok poškodených nebol oficiálne nikdy predaný, nikdy nebol zapísaný do konkurznej podstaty a vyparil sa priamo v rukách správkyne? Z koho sa to pokúša urobiť úplného hlupáka? Kto sa na tomto majetku nabalil? To naozaj tomu treba rozumieť tak, že pán predseda súdu cíti nutnosť kryť túto osobu? Alebo je zbabelé vyhýbanie sa zodpovednosti súdu princípom, nadradeným elementárnej slušnosti voči poškodenému účastníkovi konania? Nech si každý urobí svoj vlastný záver.
Nemôžem sa nezamyslieť nad ďalšími sudcami Krajského súdu Košice, ktorým ich vlastný predseda týmto stanoviskom "napľul do tváre". Prisilné vyjadrenie? Vôbec nie. Tri nezávislé právoplatné rozsudky a tri nezávislé zistenia súdu, že správkyňou odňatý majetok nebol do súpisu úpadcu nikdy zapísaný. Oproti tomu zúfalé lži správkyne, že majetok zapísaný bol. Predseda súdu to pre istotu neoveroval v zrejmej obave, že by sa potom v odpovedi nemal o čo oprieť. Preto radšej znevážil schopnosti troch sudcov svojho súdu, spochybnil autoritu súdu ktorý reprezentuje a otázkou je, či nie v snahe kryť konanie konkurzného sudcu a správkyne? Ako si to vysvetliť? Obľúbenci? Šedé eminencie? Alebo niečo oveľa prozaickejšie a univerzálnejšie, čo však radšej nevyslovím ani v polohe otázky?
Nie je to tak dávno, čo bola verejnosť konfrontovaná s výzvou časti sudcov na nápravu pomerov v justícii. Ktorá trafená hus to zagágala ako prvá? Nebol to práve Krajský súd Košice a jeho ostro negatívne a kritické stanovisko zo dňa 2.10.2009 (1SprV/888/2009)? Sudcovská rada Krajského súdu Košice vehementne argumentuje, ako bola posilnená nezávislosť súdnictva. Popri tom však akosi zabudla, že to, čo potrebuje občan a čoho sa mu nedostáva, je najmä spravodlivé súdnictvo. A ak toto má byť ukážka spravodlivosti, cti a morálky, potom sme sa zo sedemnásteho storočia ešte príliš neposunuli a obdivujme pokrokovú spravodlivosť osmanskej ríše.
Vážení páni sudcovia a sudkyne, Mgr. Jolana F., JUDr. Vladimír H., PhD., JUDr. Judita J., naozaj vám nevadí, že váš predseda, JUDr. Imrich Volkai až natoľko pochybuje o kvalite vašej práce, že slovo správkyne, ktoré je v rozpore s vašimi zisteniami, má pre neho väčšiu váhu než vaše rozsudky? Ako si má potom vaše rozsudky vážiť a rešpektovať občan, ak im neverí ani váš vlastný predseda?
Nemôžem sa nezamyslieť nad ďalšími sudcami Krajského súdu Košice, ktorým ich vlastný predseda týmto stanoviskom "napľul do tváre". Prisilné vyjadrenie? Vôbec nie. Tri nezávislé právoplatné rozsudky a tri nezávislé zistenia súdu, že správkyňou odňatý majetok nebol do súpisu úpadcu nikdy zapísaný. Oproti tomu zúfalé lži správkyne, že majetok zapísaný bol. Predseda súdu to pre istotu neoveroval v zrejmej obave, že by sa potom v odpovedi nemal o čo oprieť. Preto radšej znevážil schopnosti troch sudcov svojho súdu, spochybnil autoritu súdu ktorý reprezentuje a otázkou je, či nie v snahe kryť konanie konkurzného sudcu a správkyne? Ako si to vysvetliť? Obľúbenci? Šedé eminencie? Alebo niečo oveľa prozaickejšie a univerzálnejšie, čo však radšej nevyslovím ani v polohe otázky?
Nie je to tak dávno, čo bola verejnosť konfrontovaná s výzvou časti sudcov na nápravu pomerov v justícii. Ktorá trafená hus to zagágala ako prvá? Nebol to práve Krajský súd Košice a jeho ostro negatívne a kritické stanovisko zo dňa 2.10.2009 (1SprV/888/2009)? Sudcovská rada Krajského súdu Košice vehementne argumentuje, ako bola posilnená nezávislosť súdnictva. Popri tom však akosi zabudla, že to, čo potrebuje občan a čoho sa mu nedostáva, je najmä spravodlivé súdnictvo. A ak toto má byť ukážka spravodlivosti, cti a morálky, potom sme sa zo sedemnásteho storočia ešte príliš neposunuli a obdivujme pokrokovú spravodlivosť osmanskej ríše.
Vážení páni sudcovia a sudkyne, Mgr. Jolana F., JUDr. Vladimír H., PhD., JUDr. Judita J., naozaj vám nevadí, že váš predseda, JUDr. Imrich Volkai až natoľko pochybuje o kvalite vašej práce, že slovo správkyne, ktoré je v rozpore s vašimi zisteniami, má pre neho väčšiu váhu než vaše rozsudky? Ako si má potom vaše rozsudky vážiť a rešpektovať občan, ak im neverí ani váš vlastný predseda?
Vlk, 20.12.2009
(c) 2009 Vladimír Kramarič. Všetky práva vyhradené.
Vlčí
brloh
brloh
Refugium slobodných, bez
reťaze na krku.
reťaze na krku.
(c) 2009 Vladimír Kramarič Všetky práva vyhradené.
Predseda Krajského súdu Košice neverí
rozsudkom svojich sudcov!
rozsudkom svojich sudcov!