CUIUSVIS HOMINIS EST ERRARE, NULLIUS NISI INSIPIENTIS IN ERRORE PERSEVERARE
Chybovať je v povahe každého človeka, ale len hlupák vo svojom omyle zotrváva (CICERO)
Chybovať je v povahe každého človeka, ale len hlupák vo svojom omyle zotrváva (CICERO)
"K dodaniu neexistujúcich listín, z konkurzného spisu.
Odmietnutie odôvodňuje krajská prokuratúra tým, že „Tvrdenia o falšovaní písomností sú len v rovine domnienok ničím nepodložené“.
A kto mal vyslovené domnienky vyvrátiť alebo potvrdiť - vari nie ja ? Mám tomu rozumieť tak, že ako oznamovateľ a poškodený v jednej osobe som mal popísať čin, definovať ho podľa Trestného poriadku, predložiť dôkazy, zistiť a označiť páchateľa, prípadne ho aj zadržať a predviesť na policajnú stanicu - a orgány činné v trestnom konaní by to potom už úspešne vyriešili ?
V trestnom oznámení som popísal čin, týkajúci sa predloženia predpokladane falošných dokladov v občiansko-právnom konaní, s cieľom, zabezpečiť úspešnosť sporu a tým aj získanie nenáležitej majetkovej hodnoty v prospech úpadcu a jeho veriteľov a v neprospech mojej osoby.
Vyšetrovateľ sa týmito otázkami vôbec nezaoberal a oznámenú vec bezdôvodne posúdil ako oznámenie trestného činu krádeže môjho majetku, čo z môjho trestného oznámenia vôbec nevyplýva a ktoré už bolo v minulosti predmetom preverovania a konanie bolo právoplatne zastavené. Aj keď som vyšetrovateľovi poskytol dostatok informácií potrebných pre možné úspešné zabezpečenie dôkazov (označil som súd, na ktorom k oznámenej skutočnosti došlo, číslo konania, o aké listiny sa jednalo, ako aj číslo konkurzného konania), vyšetrovateľ o oznámení rozhodol bez toho, aby sa tieto dôkazy čo i len pokúsil zabezpečiť a vyhodnotiť. Akékoľvek nejasnosti týkajúce sa môjho oznámenia vyšetrovateľ mohol a mal odstrániť mojim vypočutím, prípadne vyžiadaním si upresňujúcich informácií. Úplne odmietam „výčitku“ vyšetrovateľa, že som neoznámil výšku spôsobenej škody. Táto je vyčíslená v rámci trestného konania, ku ktorému vyšetrovateľ štatisticky moje oznámenie priradil, prípadne ma mal na oznámenie výšky tejto škody vyzvať.
Dôvodenie vyšetrovateľa v napadnutom uznesení je absolútne vadné aj z pohľadu vyšetrovateľom označeného časového sledu udalostí:
- v ods.3 odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza, že veci uvedené v trestnom oznámení zo dňa 5.10.2005 a jeho doplnenia zo dňa 7.8.2006, boli predmetom ukončeného vyšetrovania.
- Konanie vo veci trestného činu krádeže (ORP-1392/10-K2-2001 FI) bolo zastavené uznesením zo dňa 31.3.2006;
- v doplnení oznámenia zo dňa 7.8.2006, bol vyšetrovateľovi predložený rozsudok súdu zo dňa 29.6.2006.
- Teda dňa 31.3.2006 vyšetrovateľ zastavil trestné konanie, v rámci ktorého preveril aj moje doplnenie zo dňa 7.8.2006 o skutočnosť nastanuvšiu dňa 29.6.2006.
- Som nútený skonštatovať, že vyšetrovateľ si zo mňa uťahuje, čo rozhodne nie je jeho úlohou v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Za tejto situácie sa krajská prokuratúra čuduje „Ani s uvedeným rozhodnutím nie ste spokojný...“. No bodaj by som aj bol. Veruže nie som a nie som spokojný dokonca ani s vybavením môjho podnetu krajskou prokuratúrou.
K oznámeniu novej skutočnosti v rámci ukončeného konania vo veci krádeže môjho majetku.
Trestné stíhanie vo veci bolo zastavené s odôvodnením, že postupom správkyne podľa §19 ZKV a teda zapísaním môjho majetku do KP úpadcu nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Vyšetrovateľ ignoroval a podľa môjho názoru úmyselne nepreveril v konkurznom spise mnou opakovane namietanú skutočnosť, že môj majetok nebol do súpisu úpadcu správkyňou zapísaný a súdu oznámený.
Krajská prokuratúra vo svojej odpovedi zo dňa 27.12.2006 uvádza: „Samotná skutočnosť vyplývajúca z výrokovej časti rozsudku súdu o povinnosti správkyne konkurznej podstaty vydať veci, je pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti...právne irelevantná.“
Škoda, že pán krajský prokurátor výrokovú časť rozsudku nedočítal do konca, nakoľko by zistil, že súd „žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty...zamieta“. A z odôvodnenia by zistil, že dôvodom zamietnutia nie je nepreukázanie vlastníctva žalobcom, ale „Z obsahu prejednávanej veci súd zistil, že SKP úpadcu do súpisu KP úpadcu nezahrnula hnuteľné veci, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha.“
Nesúhlasím preto s údajnou právnou irelevanciou mnou doručeného rozsudku, k oznámenému možnému trestnému činu, nakoľko mimo akúkoľvek pochybnosť súd zistil, že mnou žalované veci neboli do súpisu KP úpadcu zapísané, pričom sa jedná o identické veci, ktoré som orgánom činným v trestnom konaní označil ako veci mne násilím nezákonne odňaté (ukradnuté), a o ktorých vyšetrovací orgán prehlásil, že boli do súpisu KP úpadcu zapísané.
Kto a prečo teda klame alebo nedôsledne koná: vyšetrovateľ a prokuratúra, alebo súd ? Jedná sa o natoľko závažnú otázku, že prokuratúra ju nemôže zákonne ignorovať a musí sa s ňou vysporiadať."
Odmietnutie odôvodňuje krajská prokuratúra tým, že „Tvrdenia o falšovaní písomností sú len v rovine domnienok ničím nepodložené“.
A kto mal vyslovené domnienky vyvrátiť alebo potvrdiť - vari nie ja ? Mám tomu rozumieť tak, že ako oznamovateľ a poškodený v jednej osobe som mal popísať čin, definovať ho podľa Trestného poriadku, predložiť dôkazy, zistiť a označiť páchateľa, prípadne ho aj zadržať a predviesť na policajnú stanicu - a orgány činné v trestnom konaní by to potom už úspešne vyriešili ?
V trestnom oznámení som popísal čin, týkajúci sa predloženia predpokladane falošných dokladov v občiansko-právnom konaní, s cieľom, zabezpečiť úspešnosť sporu a tým aj získanie nenáležitej majetkovej hodnoty v prospech úpadcu a jeho veriteľov a v neprospech mojej osoby.
Vyšetrovateľ sa týmito otázkami vôbec nezaoberal a oznámenú vec bezdôvodne posúdil ako oznámenie trestného činu krádeže môjho majetku, čo z môjho trestného oznámenia vôbec nevyplýva a ktoré už bolo v minulosti predmetom preverovania a konanie bolo právoplatne zastavené. Aj keď som vyšetrovateľovi poskytol dostatok informácií potrebných pre možné úspešné zabezpečenie dôkazov (označil som súd, na ktorom k oznámenej skutočnosti došlo, číslo konania, o aké listiny sa jednalo, ako aj číslo konkurzného konania), vyšetrovateľ o oznámení rozhodol bez toho, aby sa tieto dôkazy čo i len pokúsil zabezpečiť a vyhodnotiť. Akékoľvek nejasnosti týkajúce sa môjho oznámenia vyšetrovateľ mohol a mal odstrániť mojim vypočutím, prípadne vyžiadaním si upresňujúcich informácií. Úplne odmietam „výčitku“ vyšetrovateľa, že som neoznámil výšku spôsobenej škody. Táto je vyčíslená v rámci trestného konania, ku ktorému vyšetrovateľ štatisticky moje oznámenie priradil, prípadne ma mal na oznámenie výšky tejto škody vyzvať.
Dôvodenie vyšetrovateľa v napadnutom uznesení je absolútne vadné aj z pohľadu vyšetrovateľom označeného časového sledu udalostí:
- v ods.3 odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza, že veci uvedené v trestnom oznámení zo dňa 5.10.2005 a jeho doplnenia zo dňa 7.8.2006, boli predmetom ukončeného vyšetrovania.
- Konanie vo veci trestného činu krádeže (ORP-1392/10-K2-2001 FI) bolo zastavené uznesením zo dňa 31.3.2006;
- v doplnení oznámenia zo dňa 7.8.2006, bol vyšetrovateľovi predložený rozsudok súdu zo dňa 29.6.2006.
- Teda dňa 31.3.2006 vyšetrovateľ zastavil trestné konanie, v rámci ktorého preveril aj moje doplnenie zo dňa 7.8.2006 o skutočnosť nastanuvšiu dňa 29.6.2006.
- Som nútený skonštatovať, že vyšetrovateľ si zo mňa uťahuje, čo rozhodne nie je jeho úlohou v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Za tejto situácie sa krajská prokuratúra čuduje „Ani s uvedeným rozhodnutím nie ste spokojný...“. No bodaj by som aj bol. Veruže nie som a nie som spokojný dokonca ani s vybavením môjho podnetu krajskou prokuratúrou.
K oznámeniu novej skutočnosti v rámci ukončeného konania vo veci krádeže môjho majetku.
Trestné stíhanie vo veci bolo zastavené s odôvodnením, že postupom správkyne podľa §19 ZKV a teda zapísaním môjho majetku do KP úpadcu nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Vyšetrovateľ ignoroval a podľa môjho názoru úmyselne nepreveril v konkurznom spise mnou opakovane namietanú skutočnosť, že môj majetok nebol do súpisu úpadcu správkyňou zapísaný a súdu oznámený.
Krajská prokuratúra vo svojej odpovedi zo dňa 27.12.2006 uvádza: „Samotná skutočnosť vyplývajúca z výrokovej časti rozsudku súdu o povinnosti správkyne konkurznej podstaty vydať veci, je pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti...právne irelevantná.“
Škoda, že pán krajský prokurátor výrokovú časť rozsudku nedočítal do konca, nakoľko by zistil, že súd „žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty...zamieta“. A z odôvodnenia by zistil, že dôvodom zamietnutia nie je nepreukázanie vlastníctva žalobcom, ale „Z obsahu prejednávanej veci súd zistil, že SKP úpadcu do súpisu KP úpadcu nezahrnula hnuteľné veci, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha.“
Nesúhlasím preto s údajnou právnou irelevanciou mnou doručeného rozsudku, k oznámenému možnému trestnému činu, nakoľko mimo akúkoľvek pochybnosť súd zistil, že mnou žalované veci neboli do súpisu KP úpadcu zapísané, pričom sa jedná o identické veci, ktoré som orgánom činným v trestnom konaní označil ako veci mne násilím nezákonne odňaté (ukradnuté), a o ktorých vyšetrovací orgán prehlásil, že boli do súpisu KP úpadcu zapísané.
Kto a prečo teda klame alebo nedôsledne koná: vyšetrovateľ a prokuratúra, alebo súd ? Jedná sa o natoľko závažnú otázku, že prokuratúra ju nemôže zákonne ignorovať a musí sa s ňou vysporiadať."
Vlk, 12.6.2011
(c) 2009-2011 Vladimír Kramarič. Všetky práva vyhradené.
V časti "Krajský súd Košice ako lúpežník?" je popísaný postup, ako môže byť ktorákoľvek osoba zbavená svojho majetku bez toho, aby svoje vlastníctvo mohla obrániť prostredníctvom občianskeho súdneho konania. V časti Kocúrkovo alias slovenská prokuratúra -1 je ukázané, že ochranu takto napadnutému vlastníctvu neposkytnú ani orgány činné v trestnom konaní. V tejto časti si ukážeme, že dokazovanie v súdnom konaní prípadne dodatočne vyrobenými dokladmi, ktorými osoba napadnuvšia váš majetok preukazuje zákonnosť svojho predchádzajúceho konania, nie je trestné.
Poučenie: ak sa dopustíte nezákonného konania s možnými trestno-právnymi dôsledkami, je úplne legálne, ak aspoň dodatočne vyrobíte a antidatujete doklady a týmito budete preukazovať zákonnosť svojho konania.
Je to moja osobná, laická dedukcia, preto pripúšťam, že nemusím mať pravdu, môžem sa mýliť a možno len nedostatok mojej inteligencie mi bráni pochopiť prečo je všetko v poriadku, ako to ustálili orgány činné v trestnom konaní.
Poučenie: ak sa dopustíte nezákonného konania s možnými trestno-právnymi dôsledkami, je úplne legálne, ak aspoň dodatočne vyrobíte a antidatujete doklady a týmito budete preukazovať zákonnosť svojho konania.
Je to moja osobná, laická dedukcia, preto pripúšťam, že nemusím mať pravdu, môžem sa mýliť a možno len nedostatok mojej inteligencie mi bráni pochopiť prečo je všetko v poriadku, ako to ustálili orgány činné v trestnom konaní.
Zhrňme si základné fakty zo súdneho konania: (viď Krajský súd Košice ako lúpežník?)
Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO International s.r.o., JUDr. Irena Sopková, sa silovým zásahom do pokojného stavu, proti vôli vlastníka, fyzicky zmocnila jeho majetku. Vlastníkovi následne oznámila zapísanie jeho majetku do konkurznej podstaty úpadcu s poznámkou o jeho uplatnenom nároku, podľa §19 ZKV. Vlastník vyzval konkurzný súd, aby postupom podľa §12 ZKV usmernil správkyňu k vydaniu mu jeho majetku. Konkurzný súd vyzval vlastníka na podanie vylučovacej žaloby. Vlastník túto žalobu včas podal. Následne vlastník úradným záznamom namietal, že v konkurznom spise jeho majetok zapísaný nie je (K4). Konkurzný súd tento úradný záznam ignoroval.
V konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty (Krajský súd Košice, 7Cb 278/01), na pojednávaní dňa 21.9.2005 JUDr. Sopková tvrdila, že žalované veci do konkurznej podstaty úpadcu zapísala a následne súdu doručila listiny, ktorými to preukazovala (K61, K62). Preto žalobca dňa 29.9.2005 opätovne nahliadol do konkurzného spisu a ďalším úradným záznamom namietal, že listiny, predložené JUDr. Sopkovou, sa v konkurznom spise nenachádzajú (K59). Ani na tento úradný záznam konkurzný súd nereagoval.
Na pojednávaní dňa 29.6.2006 žalobca vzniesol voči listinám predloženým JUDr. Sopkovou námietku, že má podozrenie, že by sa mohlo jednať o JUDr. Sopkovou dodatočne vyrobené falzifikáty, ktoré sa v konkurznom spise nenachádzajú. Počas kráteho prerušenia pojednávania sudkyňa prelustrovala konkurzný spis 2K 249/98 a potvrdila, že dané listiny sa v ňom skutočne nenachádzajú. Toho dňa súd vylučovaciu žalobu zamietol z dôvodu, že nemôže z konkurznej podstaty vylúčiť niečo, čo v nej nie je zapísané (S640).
Zhrňme si základné fakty z trestného konania vo veci podozrenia z krádeže tohto majetku: (viď Kocúrkovo alias slovenská prokuratúra -1)
Trestné konanie vo veci krádeže bolo zastavené, pretože správkyňa konkurznej podstaty aj konkurzný sudca povedali, že veci boli do konkurznej podstaty zapísané (výzvu vyšetrovateľa súdu na zaslanie príslušných listinných dôkazov z konkurzného spisu košický krajský súd ignoroval, s čím sa vyšetrovateľ nakoniec uspokojil a rozhodol aj za absencie takýchto dôkazov).
Rozsudok S640 následne doručený ako príloha podnetu Krajskej prokuratúre Košice, nie je novou skutočnosťou, nakoľko vo výroku rozsudku je uvedené zamietnutie vylučovacej žaloby a dôvodmi jej zamietnutia nie je prokuratúra viazaná.
Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO International s.r.o., JUDr. Irena Sopková, sa silovým zásahom do pokojného stavu, proti vôli vlastníka, fyzicky zmocnila jeho majetku. Vlastníkovi následne oznámila zapísanie jeho majetku do konkurznej podstaty úpadcu s poznámkou o jeho uplatnenom nároku, podľa §19 ZKV. Vlastník vyzval konkurzný súd, aby postupom podľa §12 ZKV usmernil správkyňu k vydaniu mu jeho majetku. Konkurzný súd vyzval vlastníka na podanie vylučovacej žaloby. Vlastník túto žalobu včas podal. Následne vlastník úradným záznamom namietal, že v konkurznom spise jeho majetok zapísaný nie je (K4). Konkurzný súd tento úradný záznam ignoroval.
V konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty (Krajský súd Košice, 7Cb 278/01), na pojednávaní dňa 21.9.2005 JUDr. Sopková tvrdila, že žalované veci do konkurznej podstaty úpadcu zapísala a následne súdu doručila listiny, ktorými to preukazovala (K61, K62). Preto žalobca dňa 29.9.2005 opätovne nahliadol do konkurzného spisu a ďalším úradným záznamom namietal, že listiny, predložené JUDr. Sopkovou, sa v konkurznom spise nenachádzajú (K59). Ani na tento úradný záznam konkurzný súd nereagoval.
Na pojednávaní dňa 29.6.2006 žalobca vzniesol voči listinám predloženým JUDr. Sopkovou námietku, že má podozrenie, že by sa mohlo jednať o JUDr. Sopkovou dodatočne vyrobené falzifikáty, ktoré sa v konkurznom spise nenachádzajú. Počas kráteho prerušenia pojednávania sudkyňa prelustrovala konkurzný spis 2K 249/98 a potvrdila, že dané listiny sa v ňom skutočne nenachádzajú. Toho dňa súd vylučovaciu žalobu zamietol z dôvodu, že nemôže z konkurznej podstaty vylúčiť niečo, čo v nej nie je zapísané (S640).
Zhrňme si základné fakty z trestného konania vo veci podozrenia z krádeže tohto majetku: (viď Kocúrkovo alias slovenská prokuratúra -1)
Trestné konanie vo veci krádeže bolo zastavené, pretože správkyňa konkurznej podstaty aj konkurzný sudca povedali, že veci boli do konkurznej podstaty zapísané (výzvu vyšetrovateľa súdu na zaslanie príslušných listinných dôkazov z konkurzného spisu košický krajský súd ignoroval, s čím sa vyšetrovateľ nakoniec uspokojil a rozhodol aj za absencie takýchto dôkazov).
Rozsudok S640 následne doručený ako príloha podnetu Krajskej prokuratúre Košice, nie je novou skutočnosťou, nakoľko vo výroku rozsudku je uvedené zamietnutie vylučovacej žaloby a dôvodmi jej zamietnutia nie je prokuratúra viazaná.
Zvlášť dokazovanie správkyne konkurznej podstaty listinami K61 a K62 (všimnime si, že nemajú záznam o žurnalizovaní v konkurznom spise), ktorými sa pokúšala súd v konaní o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu presvedčiť, že tento majetok do konkurznej podstaty zapísala, pričom konkurzný súd nemal o týchto listinách ani potuchy a žalobca takéto konanie správkyne považoval za primitívne vulgárny eristický útok nielen na jeho práva, ale aj za výsmech jeho právam správkyňou, a súčasne bol presvedčený, že takéto konanie malo za účel napomôcť k dokonaniu nezákonného útoku na jeho majetok, s cieľom niekoho iného o tento majetok obohatiť, viedlo žalobcu k tomu, že sa podaním zo dňa 5.10.2005 obrátil s trestným oznámením na orgány činné v trestnom konaní a žiadal preveriť pôvod týchto listín a trestnosť/netrestnosť ich použitia v súdnom konaní, s daným účelom (P310). Citujem z trestného oznámenia, čoho sa oznamovateľ dožadoval: "Žiadam o preskúmanie a posúdenie konania JUDr. S., najmä vo vzťahu k dodaniu označených listín „K61“ a „K62“ do spisu 7Cb 278/01, ako aj jej prehlásenia o prítomnosti týchto listín v konkurznom spise 2K 249/98, za súčasnej neexistencie týchto listín v označenom konkurznom spise."
Po zamietnutí vylučovacej žaloby, podaním zo dňa 7.8.2006 poškodený oznamovateľ svoje trestné oznámenie doplnil o túto novú skutočnosť (P311). Z odpovede Okresnej prokuratúry Košice II, zo dňa 25.8.2006 (P318) sa dá vyrozumieť, že vyšetrovateľ sa trestnému oznámeniu nevenoval a prokurátor mu uložil meritórne vo veci rozhodnúť do 29.9.2006.
Uznesením zo dňa 28.9.2006 (P319) vyšetrovateľ PZ trestné oznámenie odmietol a to z dôvodu, že majetok oznamovateľa nebol ukradnutý.
Geniálne. V časti Kocúrkovo alias slovenská prokuratúra - 1 sme si ukázali, ako konali orgány činné v trestnom konaní vo veci samostatného trestného oznámenia trestného činu krádeže predmetného majetku. Medzi inými, aj pán vyšetrovateľ Figeľ. Už vieme, že vyšetrovací spis mal číslo OUJP-1392/10-K2-2001. Pred skončením veci bolo podané samostatné trestné oznámenie pre podozrenie z falšovania dokladov a ako vyplýva z uznesenia "P319", vyšetrovací spis mal číslo ORP-1019/OEK-K2-2006. Prečo "2006", ak bolo trestné oznámenie podané v r.2005? Odpoveď nachádzame v podaní okresnej prokuratúry "P318" teda, že vyšetrovateľ Figeľ na pridelenú vec z vysoka....a spis založil až po doplnení trestného oznámenia a príkazu prokurátora na rozhodnutie veci v stanovenom termíne. Trestné oznámenie bolo doplnené dňa 7.8.2006 o rozsudok "S640" zo dňa 29.6.2006.
Vyšetrovateľ uvádza, že oznámenie štatisticky priradil k trestnému činu krádeže, teda spisu "1392". Avšak, kedy to urobil? Keď vec krádeže, teda "1392" ešte nebola ukončená, v r.2005 po podaní trestného oznámenia (prečo však v takom prípade má táto vec samostatné číslo spisu "1019" z r. 2006 ?), alebo až po jej skončení v r.2006? Ak tak urobil až po skončení veci krádeže (1392), ako mohol v rámci šetrenia krádeže preskúmavať aj skutočnosti oznámené vo veci falšovania dokumentov?
Ešte raz: v uznesení "P319" zo dňa 28.9.2006 vyšetrovateľ tvrdí, že skutočnosti oznámené v trestnom oznámení zo dňa 5.10.2005 a v doplnení trestného oznámenia zo dňa 7.8.2006 sú opakovaným oznámením tej istej skutočnosti, nakoľko oznámené skutočnosti už boli preverované v rámci konania vo veci krádeže, ktorá bola uzavretá uznesením vyšetrovateľa zo dňa 31.3.2006!!! Už som uviedol, že buď ja neviem písať, alebo vyšetrovateľ čítať. Obávam sa, že pán vyšetrovateľ má problém aj s chápaním elementárneho princípu kauzality.
Uviedol som, prečo sa domnievam, že vyšetrovateľ sa s týmto trestným oznámením začal zaoberať až po dátume 25.8.2006, kedy bola vec krádeže (OUJP-1392/10-K2-2001) už 5 mesiacov uzavretá. Čo mu však nebránilo prehlásiť, že oznámená skutočnosť bola preverovaná v rámci ukončeného šetrenia vo veci krádeže a to napriek tomu, že táto oznámená skutočnosť nastala až dňa 29.6.2006. Ešte ináč: vyšetrovateľ pred dátumom 31.3.2006 preveril skutočnosť, ktorá nastala až dňa 29.6.2006.
Vráťme sa k podstate veci:
Poškodený vyslovil pochybnosti o pravosti listín "K61" a "K62", vyslovil pozorenie že by sa mohlo jednať o antidatované falzifikáty a to za účelom dokonania nezákonného napadnutia jeho majetku s cieľom nezákonného obohatenia sa o tento majetok treťou osobou a žiadal orgány činné v trestnom konaní, aby tieto podozrenia overili a posúdili trestnosť takéhoto konania.
Vyšetrovateľ v uznesení o odmietnutí oznámenia (P319), vo výrokovej časti tvrdí, že oznamovateľ svojimi oznámeniami z 5.10.2005 a 7.8.2006 namietal krádež svojho majetku, čo evidentne nie je pravda, a keďže tento čin už bol predmetom skončeného vyšetrovania vo veci krádeže, trestné oznámenie odmietol ako opakované oznámenie tej istej skutočnosti.
Záver: nie je podstatné, či listiny "K61" a "K62", ktorými správkyňa v občianskom súdnom konaní dokazovala zákonnosť svojho postupu proti majetku žalobcu, boli alebo neboli antidatované, boli alebo neboli falzifikátmi, nezáleží ani na dôvode ich použitia a to z dôvodu...lebo medveď.
Takýto výkon vyšetrovateľa PZ si skutočne zaslúži
ocenenie širokej verejnosti
Po zamietnutí vylučovacej žaloby, podaním zo dňa 7.8.2006 poškodený oznamovateľ svoje trestné oznámenie doplnil o túto novú skutočnosť (P311). Z odpovede Okresnej prokuratúry Košice II, zo dňa 25.8.2006 (P318) sa dá vyrozumieť, že vyšetrovateľ sa trestnému oznámeniu nevenoval a prokurátor mu uložil meritórne vo veci rozhodnúť do 29.9.2006.
Uznesením zo dňa 28.9.2006 (P319) vyšetrovateľ PZ trestné oznámenie odmietol a to z dôvodu, že majetok oznamovateľa nebol ukradnutý.
Geniálne. V časti Kocúrkovo alias slovenská prokuratúra - 1 sme si ukázali, ako konali orgány činné v trestnom konaní vo veci samostatného trestného oznámenia trestného činu krádeže predmetného majetku. Medzi inými, aj pán vyšetrovateľ Figeľ. Už vieme, že vyšetrovací spis mal číslo OUJP-1392/10-K2-2001. Pred skončením veci bolo podané samostatné trestné oznámenie pre podozrenie z falšovania dokladov a ako vyplýva z uznesenia "P319", vyšetrovací spis mal číslo ORP-1019/OEK-K2-2006. Prečo "2006", ak bolo trestné oznámenie podané v r.2005? Odpoveď nachádzame v podaní okresnej prokuratúry "P318" teda, že vyšetrovateľ Figeľ na pridelenú vec z vysoka....a spis založil až po doplnení trestného oznámenia a príkazu prokurátora na rozhodnutie veci v stanovenom termíne. Trestné oznámenie bolo doplnené dňa 7.8.2006 o rozsudok "S640" zo dňa 29.6.2006.
Vyšetrovateľ uvádza, že oznámenie štatisticky priradil k trestnému činu krádeže, teda spisu "1392". Avšak, kedy to urobil? Keď vec krádeže, teda "1392" ešte nebola ukončená, v r.2005 po podaní trestného oznámenia (prečo však v takom prípade má táto vec samostatné číslo spisu "1019" z r. 2006 ?), alebo až po jej skončení v r.2006? Ak tak urobil až po skončení veci krádeže (1392), ako mohol v rámci šetrenia krádeže preskúmavať aj skutočnosti oznámené vo veci falšovania dokumentov?
Ešte raz: v uznesení "P319" zo dňa 28.9.2006 vyšetrovateľ tvrdí, že skutočnosti oznámené v trestnom oznámení zo dňa 5.10.2005 a v doplnení trestného oznámenia zo dňa 7.8.2006 sú opakovaným oznámením tej istej skutočnosti, nakoľko oznámené skutočnosti už boli preverované v rámci konania vo veci krádeže, ktorá bola uzavretá uznesením vyšetrovateľa zo dňa 31.3.2006!!! Už som uviedol, že buď ja neviem písať, alebo vyšetrovateľ čítať. Obávam sa, že pán vyšetrovateľ má problém aj s chápaním elementárneho princípu kauzality.
Uviedol som, prečo sa domnievam, že vyšetrovateľ sa s týmto trestným oznámením začal zaoberať až po dátume 25.8.2006, kedy bola vec krádeže (OUJP-1392/10-K2-2001) už 5 mesiacov uzavretá. Čo mu však nebránilo prehlásiť, že oznámená skutočnosť bola preverovaná v rámci ukončeného šetrenia vo veci krádeže a to napriek tomu, že táto oznámená skutočnosť nastala až dňa 29.6.2006. Ešte ináč: vyšetrovateľ pred dátumom 31.3.2006 preveril skutočnosť, ktorá nastala až dňa 29.6.2006.
Vráťme sa k podstate veci:
Poškodený vyslovil pochybnosti o pravosti listín "K61" a "K62", vyslovil pozorenie že by sa mohlo jednať o antidatované falzifikáty a to za účelom dokonania nezákonného napadnutia jeho majetku s cieľom nezákonného obohatenia sa o tento majetok treťou osobou a žiadal orgány činné v trestnom konaní, aby tieto podozrenia overili a posúdili trestnosť takéhoto konania.
Vyšetrovateľ v uznesení o odmietnutí oznámenia (P319), vo výrokovej časti tvrdí, že oznamovateľ svojimi oznámeniami z 5.10.2005 a 7.8.2006 namietal krádež svojho majetku, čo evidentne nie je pravda, a keďže tento čin už bol predmetom skončeného vyšetrovania vo veci krádeže, trestné oznámenie odmietol ako opakované oznámenie tej istej skutočnosti.
Záver: nie je podstatné, či listiny "K61" a "K62", ktorými správkyňa v občianskom súdnom konaní dokazovala zákonnosť svojho postupu proti majetku žalobcu, boli alebo neboli antidatované, boli alebo neboli falzifikátmi, nezáleží ani na dôvode ich použitia a to z dôvodu...lebo medveď.
Takýto výkon vyšetrovateľa PZ si skutočne zaslúži
ocenenie širokej verejnosti
Tieto námietky predložil poškodený vo forme sťažnosti zo dňa 12.10.2006 (P320) proti uzneseniu vyšetrovateľa o odložení veci.
Uznesením zo dňa 20.10.2006 (P321) Okresná prokuratúra Košice II sťažnosť odmietla, pretože prokurátor vo veci trestného činu krádeže preskúmal konanie vyšetrovateľa a nezistil žiadne pochybenia.
Teda poškodený oznamovateľ "o voze", vyšetrovateľ s prokurátorom unisono "o koze".
Poškodený sa preto podaním zo dňa 29.10.2006 (P322) obrátil s podnetom podľa Zákona o prokuratúre na Krajskú prokuratúru Košice a žiadal preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovacieho orgánu a prokuratúry.
Krajská prokuratúra Košice podnet odmietla podaním zo dňa 27.12.2006 (P342).
Všimnime si stanovisko prokurátora: "Tvrdenia o falšovaní písomností, sú len v rovine domnienok, ničím nepodložené."
K trestnému oznámeniu boli tieto listiny priložené, absentuje na nich záznam o žurnalizovaní. Súd ustálil, že tieto listiny sa v konkurznom spise nenachádzajú, majetok nebol do konkurznej podstaty zapísaný, rozsudok doručený prokuratúre. Krajský prokurátor tomu hovorí "ničím nepodložené".
A len tak na okraj, to kto mal vyslovené domnienky preveriť a buď ich šetrením potvrdiť alebo vyvrátiť? To akože poškodený oznamovateľ? Pretože ak áno, potom vidím veľmi bohatý zdroj úspor štátneho rozpočtu.
Stanoviská zúčastnených nechcem detailnejšie komentovať. Cicera by som aj tak neprekonal.
Poškodený oznamovateľ nebol spokojný dokonca ani so stanoviskom krajského prokurátora, preto sa podaním zo dňa 11.1.2007 (P343) obrátil na Generálnu prokuratúru SR s opakovaným podnetom podľa Zákona o prokuratúre. Z opakovaného podnetu:
Uznesením zo dňa 20.10.2006 (P321) Okresná prokuratúra Košice II sťažnosť odmietla, pretože prokurátor vo veci trestného činu krádeže preskúmal konanie vyšetrovateľa a nezistil žiadne pochybenia.
Teda poškodený oznamovateľ "o voze", vyšetrovateľ s prokurátorom unisono "o koze".
Poškodený sa preto podaním zo dňa 29.10.2006 (P322) obrátil s podnetom podľa Zákona o prokuratúre na Krajskú prokuratúru Košice a žiadal preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovacieho orgánu a prokuratúry.
Krajská prokuratúra Košice podnet odmietla podaním zo dňa 27.12.2006 (P342).
Všimnime si stanovisko prokurátora: "Tvrdenia o falšovaní písomností, sú len v rovine domnienok, ničím nepodložené."
K trestnému oznámeniu boli tieto listiny priložené, absentuje na nich záznam o žurnalizovaní. Súd ustálil, že tieto listiny sa v konkurznom spise nenachádzajú, majetok nebol do konkurznej podstaty zapísaný, rozsudok doručený prokuratúre. Krajský prokurátor tomu hovorí "ničím nepodložené".
A len tak na okraj, to kto mal vyslovené domnienky preveriť a buď ich šetrením potvrdiť alebo vyvrátiť? To akože poškodený oznamovateľ? Pretože ak áno, potom vidím veľmi bohatý zdroj úspor štátneho rozpočtu.
Stanoviská zúčastnených nechcem detailnejšie komentovať. Cicera by som aj tak neprekonal.
Poškodený oznamovateľ nebol spokojný dokonca ani so stanoviskom krajského prokurátora, preto sa podaním zo dňa 11.1.2007 (P343) obrátil na Generálnu prokuratúru SR s opakovaným podnetom podľa Zákona o prokuratúre. Z opakovaného podnetu:
Vraj "musí sa s ňou vysporiadať". HA! "Musí" je veľký pán, "nemusí" ešte väčší. Po podaní tohto opakovaného podnetu "zdochol pes". Formálnejšie: poškodený podnecovateľ neeviduje žiadnu reakciu generálnej prokuratúry na svoj opakovaný podnet, predstavujúci opravný prostriedok podľa Zákona o prokuratúre.
Ak by som na záver pridal zhrnutie a odporúčanie, obávam sa, že toto by už bolo orgánmi činnými v trestnom konaní považované za trestný čin a to napriek tomu, že by som len syntetizoval z ich vlastných rozhodnutí a záverov. Preto, nech si závery urobí každý sám a tento prípad nech mu poslúži ako "case-law" pri riešení jeho vlastných problémov.
Ak by som na záver pridal zhrnutie a odporúčanie, obávam sa, že toto by už bolo orgánmi činnými v trestnom konaní považované za trestný čin a to napriek tomu, že by som len syntetizoval z ich vlastných rozhodnutí a záverov. Preto, nech si závery urobí každý sám a tento prípad nech mu poslúži ako "case-law" pri riešení jeho vlastných problémov.
Vlčí
brloh
brloh
Refugium slobodných, bez
reťaze na krku.
reťaze na krku.
(c) 2009 Vladimír Kramarič Všetky práva vyhradené.
Doklady neboli falšované, lebo medveď