(c) 2009-2011 Vladimír Kramarič. Všetky práva vyhradené.
QUI NON VETAT PECCARE, CUM POSSIT, IUBET.
Kto nezakazuje chybovať, hoci môže, prikazuje to činiť (SENECA)
Kto nezakazuje chybovať, hoci môže, prikazuje to činiť (SENECA)
"Žiadam o dôsledné preverenie a posúdenie, či vyššie uvedené konanie JUDr. S. a JUDr. K. nenapĺňa jeden či viacero znakov skutkovej podstaty trestného činu v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona, nakoľko:
1.Počas spisovania konkurznej podstaty úpadcu v r.1998, ktorý musí prebiehať v zmysle §18 ZKV, nebol môj majetok do konkurznej podstaty pojatý a nebol zapísaný ani podľa §19 ZKV.
2.Po viac než dvoch rokoch mi bol môj majetok násilne odňatý za použitia SBS a to bez právneho titulu, pred prípadným právoplatným rozhodnutím nezávislého súdu.
3.Ak vznikli dôvodné pochybnosti o mojom vlastníctve, správkyňa mala podať príslušnú žalobu na obchodnom súde. Do doby právoplatného rozhodnutia mohla požiadať o vydanie predbežného opatrenia (nemusela, pozn.)
4.JUDr. Sopková mi oznámila, že môj majetok zapísala do konkurznej podstaty úpadcu podľa §19 ZKV.
5.Súd ma nevyzval na podanie žaloby o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu v žiadnej z mnou označených vecí.
6.V konkurznom spise sa nenachádza avízovaný dodatok č.4, súpisu konkurznej podstaty.
7.JUDr. Sopková oznámila Krajskému súdu, že moje veci pojala do konkurznej podstaty úpadcu podľa §19 ZKV, čo však vzhľadom na absenciu zoznamu týchto vecí v konkurznom spise, ako aj vzhľadom na absenciu príslušnej výzvy súdu v zmysle §19 odst.2 ZKV zrejme nie je pravda."
1.Počas spisovania konkurznej podstaty úpadcu v r.1998, ktorý musí prebiehať v zmysle §18 ZKV, nebol môj majetok do konkurznej podstaty pojatý a nebol zapísaný ani podľa §19 ZKV.
2.Po viac než dvoch rokoch mi bol môj majetok násilne odňatý za použitia SBS a to bez právneho titulu, pred prípadným právoplatným rozhodnutím nezávislého súdu.
3.Ak vznikli dôvodné pochybnosti o mojom vlastníctve, správkyňa mala podať príslušnú žalobu na obchodnom súde. Do doby právoplatného rozhodnutia mohla požiadať o vydanie predbežného opatrenia (nemusela, pozn.)
4.JUDr. Sopková mi oznámila, že môj majetok zapísala do konkurznej podstaty úpadcu podľa §19 ZKV.
5.Súd ma nevyzval na podanie žaloby o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu v žiadnej z mnou označených vecí.
6.V konkurznom spise sa nenachádza avízovaný dodatok č.4, súpisu konkurznej podstaty.
7.JUDr. Sopková oznámila Krajskému súdu, že moje veci pojala do konkurznej podstaty úpadcu podľa §19 ZKV, čo však vzhľadom na absenciu zoznamu týchto vecí v konkurznom spise, ako aj vzhľadom na absenciu príslušnej výzvy súdu v zmysle §19 odst.2 ZKV zrejme nie je pravda."
Keď si to teda zhrnieme, okresná prokuratúra okrem prieťahov vo vyšetrovaní nezistila žiadne iné pochybenia vyšetrovateľa, nezistila, že vec je odložená a v spise niet dokladu o vyrozumení poškodeného oznamovateľa o odložení veci, nezistila, že sudca, ktorý mal byť vypočutý, vypočutý už bol,...
Krajská prokuratúra nezistila žiadne pochybenia okresnej prokuratúry. Potom však nechápem, načo vlastne prokuratúru potrebujeme? Alebo, žeby na linke "prokurátor - vyšetrovateľ", chvost vrtel psom?
Krajská prokuratúra nezistila žiadne pochybenia okresnej prokuratúry. Potom však nechápem, načo vlastne prokuratúru potrebujeme? Alebo, žeby na linke "prokurátor - vyšetrovateľ", chvost vrtel psom?
Mohlo by sa zdať, že uznesením okresnej prokuratúry, zrušujúcim uznesenie vyšetrovateľa, spolu s prikázaním začať trestné stíhanie vo veci, bolo všetko napravené. Nie je tomu tak. Prokuratúra v predchádzajúcom konaní opakovane pochybila s negatívnym dopadom na práva poškodeného oznamovateľa. Navyše, postoj generálnej prokuratúry, ignorujúcej podnety poškodeného, je sotva čím ospravedlniteľný. Prečo mala generálna prokuratúra takýto laxný postoj k právam občana, ostalo nevysvetlené.
Uvedomme si, čo to vlastne generálna prokuratúra tvrdí: právnická osoba sa sťažovala na ľstivé konanie pri speňažovaní jej majetku. Fyzická osoba sa sťažovala na krádež svojho majetku. Generálna prokuratúra vybavila podnet fyzickej osoby tak, že vo veci právnickej osoby vyrozumela manželku fyzickej osoby, ktorá nie je v právnickej osobe ani spoločníkom, ani štatutárom. Nuž, nech mi autor tejto "múdrosti" odpustí, ale u nás doma nosím nohavice stále ja a ani tento "bonz" manželku nedonútil začať mi odopierať plnenie manželských povinností. Iný, rozumnejší dôvod doručovania mojej manželke skutočne nevidím.
Po formálnej stránke nesúhlasím s názorom GP SR, že preskúmavaná časť opakovaného podnetu, týkajúca sa mojej veci, je len jednou spoločnou vecou viacerých poškodených, týkajúcou sa konkurzného konania. Toto je práve spôsob, akým prokuratúra, za situácie kedy bolo podaných viacero trestných oznámení, každé vo veci iného trestného činu ktorého sa mal dopustiť v tej dobe formálne neznámy páchateľ v rámci konkurzného konania, využíva odmietnutie podnetu poškodeného subjektu v konkrétnej parciálnej veci, na zabránenie podávania podnetov v ostatných parciálnych veciach. Každý z poškodených subjektov bol poškodený v rámci výhradného vlastníctva k svojmu majetku, každý z nich podal vlastné trestné oznámenie v rozsahu jemu odňatého majetku, voči každému z nich bol orgánmi činnými v trestnom konaní porušený zákon iným spôsobom a v inom rozsahu; a teda každý z nich má právo domáhať sa nápravy pochybení ním zvoleným postupom. Ak bol v minulosti prípadne vybavený identický podnet iného poškodeného, mal byť o jeho vybavení poškodený, po podaní prípadného vlastného identického podnetu, vyrozumený. Nič také sa však nestalo. O skutočnosti, že vo vonkajšom vzťahu k poškodenému sa nemôže jednať o jedinú vec svedčí okrem iného aj to, že vyšetrovateľ uznesením (P103) odmietol preverovanú vec, ktorá obsahovala aj samostatné trestné oznámenie L.P. Nakoľko mu toto uznesenie nebolo doručené, nemohol proti nemu podať sťažnosť. Doručené mu nebolo ani napriek opakovaným písomným výzvam, a to ani do dnešného dňa. Na základe sťažnosti proti tomuto uzneseniu, ktorú podala len časť poškodených, došlo k zrušeniu tohto uznesenia a k rozhodnutiu prokuratúry o začatí trestného stíhania vo veci. Uznesenie o začatí trestného stíhania (P132) sa však netýka veci poškodeného L.P. Je logické, že jeho postup k dosiahnutiu nápravy musí byť odlišný a odlišné musí byť aj jeho dôvodenie a dokazovanie. Ja som sa domáhal ochrany svojich práv a práva iných subjektov sú pre mňa z tohto pohľadu bezvýznamné. Je vnútornou záležitosťou orgánov činných v trestnom konaní, ako budú organizovať svoju činnosť. Avšak zlučovať moje konkrétne kroky v mojej veci, s postupom a krokmi ďalších poškodených, s uplatňovaním procesných postupov voči mne na základe úkonov iných poškodených bez toho, aby som bol o takýchto úkonoch a ich výsledkoch upovedomený, je rozhodne nesprávne a porušuje mojepráva dané mi Trestným poriadkom, aj Zákonom o prokuratúre. Skôr než spočítavaniu množstva podaní všetkých poškodených subjektov (P205, str.1, ods.4), sa GP SR mala venovať ich obsahu a vybaviť ich v súlade so zákonom. Ich počet by bol býval rozhodne nižší. Ak moje podania zhoršujú štatistické výsledky činnosti prokuratúry, rozhodne to nepovažujem za svoju vinu. K tomuto dodávam, že ak lekár ošetrí pohryznutie besnou líškou, a ostanúc nečinný zistí po čase že má takýchto pohryznutí 46, nech toto číslo nedáva za vinu pacientom, ale nech sa opýta sám seba, čo urobil pre to, aby bola besná líška izolovaná, zvlášť ak už z prvého prípadu nepochybne vedel, že v rajóne besnú líšku určite má.
Generálna prokuratúra uvádza (P205, str.2, ods.3), že druhý opakovaný podnet odkazuje v podrobnostiach na obsah môjho podania zo dňa 7.12.2003. Ani toto zistenie generálnej prokuratúry sa nezakladá na pravde.
Ako vyplýva z tohto preskúmavaného podnetu (P130, str.2, ods. 9), podanie zo dňa 7.12.2003 (P106) adresovala generálnej prokuratúre iná poškodená (Ing. Kramaričová) vo svojej veci a nie ja. Ja som generálnej prokuratúre žiadne podanie s dátumom 7.12.2003 neadresoval.
Podľa môjho názoru by však logickým bolo skôr to, keby Generálna prokuratúra SR, preskúmavajúca túto námietku, priznala, že došlo k porušeniu zákonného práva poškodeného byť informovaný o postupe vo veci, ale aj vo veci práva na bezprieťahový postup vyšetrovateľa, čím došlo k vadnému postupu orgánu činného v trestnom konaní. Zo stanoviska generálnej prokuratúry sa teda dá odvodiť, že podľa jej názoru by práva poškodeného neboli bývali porušené ani v tom prípade, keď by vyšetrovateľ počkal s prvým úkonom vo veci na uplynutie objektívnej premlčacej lehoty! V tom istom odseku je aj námietka GP SR, že pri podávaní vysvetlenia dňa 15.2.2002 sa Ing. Kramaričová upovedomenia nedožadovala (ja som podával vysvetlenie v rovnaký deň ako Ing. Kramaričová) a že jej výčitka je vlastne uplatnená účelovo, až s odstupom času. Aj toto stanovisko Generálnej prokuratúry SR je nesporne právne vadné. Svoje právo na informovanie o postupe vo veci som uplatnil v súlade s ust. §158(1) Trestného poriadku v rámci svojho trestného oznámenia (P42). Trestný poriadok rozhodne neukladá poškodenému povinnosť opakovať túto požiadavku aj pri prípadnom podávaní vysvetlenia vyšetrovaciemu orgánu.
Niet teda pochýb, že objektívne došlo k oznámeniu nepravdivých skutočností. Dôvodenie „medzi riadkami“ vo 4. odstavci, že k tomuto došlo (asi) z dôvodu množstva mnou iniciovaných vecí, čo (asi) vyvolalo neschopnosť prokuratúry zorientovať sa vo svojej agende, je však potrebné považovať za vnútorný problém prokuratúry. Ak by prokuratúra dôsledne plnila svoje zákonné povinnosti a dozerala nad bezprieťahovým vybavovaním doručených oznámení, počet „otvorených“ prípadov by bol nižší a nemuselo by dochádzať k zamieňaniu si spisov.
S týmto konštatovaním generálnej prokuratúry súhlasím. Avšak, dožadoval som sa dvoch vecí a to, preskúmania či nedošlo k porušeniu zákona a odstránenia prípadne zistených porušení. Generálna prokuratúra mala preto konštatovať, že k porušeniu zákona došlo, ale toto porušenie bolo medzičasom odstránené. Odstránenie porušenia zákona však ešte neznamená, že samotným porušením zákona nedošlo na mojej strane k majetkovým či iným ujmám, v ktorom prípade sa ako poškodený môžem domáhať náhrady takto spôsobených škôd, prípadne aj nemajetkovej ujmy. V civilizovanej spoločnosti sa v takomto prípade pripája aspoň formálne ospravedlnenie.
Nemôžem súhlasiť ani s formuláciou „...a vyšetrovateľovi dal pokyn k začatiu trestného stíhania vo veci podozrenia z trestného činu krádeže...“. Vo veci podozrenia prebiehalo preverovanie trestného oznámenia. Okresná prokuratúra dala pokyn na začatie trestného stíhania vo veci trestného činu, a nie vo veci podozrenia z trestného činu, a to plne v súlade s ust. §160 Trestného poriadku. Rovnako aj uznesenie (P132) hovorí jasne o trestnom stíhaní pre trestný čin krádeže, a nie pre podozrenie z trestného činu krádeže, „...keďže zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že...“
Nemôžem súhlasiť ani s formuláciou „...a vyšetrovateľovi dal pokyn k začatiu trestného stíhania vo veci podozrenia z trestného činu krádeže...“. Vo veci podozrenia prebiehalo preverovanie trestného oznámenia. Okresná prokuratúra dala pokyn na začatie trestného stíhania vo veci trestného činu, a nie vo veci podozrenia z trestného činu, a to plne v súlade s ust. §160 Trestného poriadku. Rovnako aj uznesenie (P132) hovorí jasne o trestnom stíhaní pre trestný čin krádeže, a nie pre podozrenie z trestného činu krádeže, „...keďže zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že...“
Namiesto toho, aby generálna prokuratúra zaujala zodpovedné stanovisko k uvedenému zisteniu prieťahov v konaní vyšetrovateľa, uvedené vyjadrenie „...Prokurátor v závere svojej odpovede len všeobecne konštatoval, že v konaní vyšetrovateľa zistil prieťahy pri preverovaní. Neoznačil, že práve vo veci údajne krádeže osobných vecí Ing. Kramaričovej (a spojením tohto vyjadrenia s mojim podnetom v 5. odstavci, aj krádeže mojich vecí) sú prieťahy“ vnímam ako vyjadrenie hraničiace s výsmechom voči mojej osobe a mojim právam. Generálna prokuratúra teda namiesto toho, aby prípadne podrobila kritike predmetné stanovisko okresnej prokuratúry z pohľadu jeho preskúmateľnosti, žiada, že ak chcem argumentovať prieťahmi, je na mne, aby som dokázal, že tieto prieťahy sa týkajú práve mojej veci. Cítim sa ako za čias Márie Terézie. Moje stanovisko je nezmenené - potvrdenie prieťahov je v písomnosti (P1) uvedené generálne pre všetky preverované veci, teda aj pre moju vec uvedenú pod bodom č.5. Ak to chce generálna prokuratúra rozporovať, je na nej aby preukázala, že sa netýka práve mojej veci, prípadne, že sa nejednalo o vedome účelový spôsob podania informácie okresnou prokuratúrou tak, aby sa mi znemožnil môj ďalší postup pri obrane mojich porušených práv. Za vážnejšiu skutočnosť však považujem to, že generálna prokuratúra, ktorá je vo vzťahu k Okresnej prokuratúre Košice II jedným z jej kontrolných orgánov, kryje pochybenia svojej podriadenej zložky tým, že napáda poškodeného. Generálnu prokuratúru pritom vôbec nezaujímalo, a úplne ignorovala fakt, že v mojej veci uviedla okresná prokuratúra, že k ukončeniu veci je potrebné vypočuť sudcu JUDr. K., pričom vec bola už tretí mesiac odložená a ja som bol oznámením tejto nepravdivej skutočnosti opätovne uvedený do omylu s hmotno-právnymi dôsledkami na moje majetkové práva.
Už vôbec nerozumiem zdôrazneniu generálnej prokuratúry, podľa ktorého (P205, str.4, ods.2) „...prokurátor nemal zákonné oprávnenie vykonávať dozor nad preverovaním a najmä nemohol ovplyvňovať rýchlosť a plynulosť preverovania vykonávaného vyšetrovateľom...“. Považujem toto vyjadrenie generálnej prokuratúry za rozhodne vadné, a to z dôvodov:
Už vôbec nerozumiem zdôrazneniu generálnej prokuratúry, podľa ktorého (P205, str.4, ods.2) „...prokurátor nemal zákonné oprávnenie vykonávať dozor nad preverovaním a najmä nemohol ovplyvňovať rýchlosť a plynulosť preverovania vykonávaného vyšetrovateľom...“. Považujem toto vyjadrenie generálnej prokuratúry za rozhodne vadné, a to z dôvodov:
- v stanovisku Krajskej prokuratúry zo dňa 22.10.2002 (P102) je uvedené, že bol vyžiadaný a preskúmaný dozorový denník Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. Pn 2453/00. Ak však podľa názoru generálnej prokuratúry nemala okresná prokuratúra oprávnenie vykonávať dozor nad preverovaním, vyvstáva tu otázka zákonnosti a dôvodnosti vedenia dozorového denníka, ak bol dozor neprípustný;
- podľa §167 Trestného poriadku (a to v znení účinnom do 30.9.2002, aj v súčasnosti), má poškodený právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní, alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Toto právo poškodeného zakotvené v zákone, by bolo len právom formálnym a reálne neuplatniteľným, ak by prokurátor nemal zákonnú možnosť, ako tvrdí generálna prokuratúra, ovplyvniť rýchlosť a plynulosť preverovania;
- aj keď §174 Trestného poriadku (v znení účinnom do 30.9.2002) hovorí o dozore prokurátora až od momentu začatia prípravného konania, generálna prokuratúra nevzala do úvahy znenie §157(2) Trestného poriadku (v znení do 30.9.2002), z ktorého nepochybne vyplývajú také oprávnenia prokurátora voči vyšetrovateľovi, ktoré nesporne umožňovali prokurátorovi odstrániť ako prieťahy, tak aj iné závady v postupe vyšetrovateľa.
Poznámka k P102: Odpoveď krajskej prokuratúry Ing. Kramaričovej na jej žiadosť zo dňa 11.9.2003. Na formálne podobnú moju žiadosť zo dňa 12.9.2003 nebolo reagované. V odpovedi Ing. Kramaričovej je zároveň uvedené, že na základe jej podnetu bola preskúmaná aj vec jej manžela.
- podľa §167 Trestného poriadku (a to v znení účinnom do 30.9.2002, aj v súčasnosti), má poškodený právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní, alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Toto právo poškodeného zakotvené v zákone, by bolo len právom formálnym a reálne neuplatniteľným, ak by prokurátor nemal zákonnú možnosť, ako tvrdí generálna prokuratúra, ovplyvniť rýchlosť a plynulosť preverovania;
- aj keď §174 Trestného poriadku (v znení účinnom do 30.9.2002) hovorí o dozore prokurátora až od momentu začatia prípravného konania, generálna prokuratúra nevzala do úvahy znenie §157(2) Trestného poriadku (v znení do 30.9.2002), z ktorého nepochybne vyplývajú také oprávnenia prokurátora voči vyšetrovateľovi, ktoré nesporne umožňovali prokurátorovi odstrániť ako prieťahy, tak aj iné závady v postupe vyšetrovateľa.
Poznámka k P102: Odpoveď krajskej prokuratúry Ing. Kramaričovej na jej žiadosť zo dňa 11.9.2003. Na formálne podobnú moju žiadosť zo dňa 12.9.2003 nebolo reagované. V odpovedi Ing. Kramaričovej je zároveň uvedené, že na základe jej podnetu bola preskúmaná aj vec jej manžela.
Nemôžem uveriť tomu, koľko nezákonnosti dokázala generálna prokuratúra vtesnať do niekoľkých riadkov:
- svojou žiadosťou zo dňa 11.9.2003 podala poškodená podnet Generálnej prokuratúre podľa §31(1) Zákona o prokuratúre, následne odstúpený na vybavenie Krajskej prokuratúre Košice;
- v tomto podnete poškodená požiadala (rovnako ako ja vo svojej nevybavenej žiadosti zo dňa 12.9.2003) o preskúmanie postupu
-- vyšetrovateľa PZ;
-- Okresnej prokuratúry Košice II.
- generálna prokuratúra uvádza, že stanovisko Krajskej prokuratúry (P102) vychádza z preskúmania spisu Okresnej prokuratúry Košice II, č. Pn 2453/00. Generálna prokuratúra si však protirečí, keďže v predchádzajúcej časti (P205, str.3, ods.1-4) dôvodila, že okresná prokuratúra preskúmala omylom iný spis. Tento iný spis, je však v liste okresnej prokuratúry (P46) označený identicky, teda ako spis č. Pn 2453/00, z čoho vyplýva, že aj Krajská prokuratúra musela omylom preskúmať iný spis (čo však vo svojom stanovisku generálna prokuratúra neuvádza), alebo predchádzajúce tvrdenie generálnej prokuratúry o preskúmaní iného spisu okresnou prokuratúrou, je vedome účelové a nezakladá sa na pravde;
- poškodená žiadala o preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní, pričom generálna prokuratúra odmieta námietky poškodenej poukázaním na text namietanej odpovede, zdôrazňujúc, že neboli zistené pochybenia zavinené prokurátorom, v dôsledku čoho námietky poškodenej odmieta ako neopodstatnené.
-- Generálna prokuratúra mala v takomto prípade zaujať stanovisko k otázke, prečo teda nebola žiadosť poškodenej vybavená v rozsahu, ktorého sa dožadovala, teda preskúmaním nielen postupu okresnej prokuratúry, ale aj vyšetrovateľa PZ. Z tohto pohľadu má namietaná odpoveď krajskej prokuratúry vadu nedôsledného vybavenia pôvodnej žiadosti, alebo zamietnutia časti žiadosti fiktívnym rozhodnutím, nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
- Generálna prokuratúra opakovane dôvodí, že prokurátor okresnej prokuratúry nevykonával dozor nad preverovaním;
ďalej je uvedené, že prokurátor krajskej prokuratúry nemal ako zistiť, že vyšetrovateľ vec odložil, nakoľko uznesenie vyšetrovateľa o odložení veci sa v spise okresnej prokuratúry nenachádza (§159 Trestného poriadku v znení účinnom do 30.9.2002); vo vzťahu k tomuto odstavcu namietam:
- v tomto podnete poškodená požiadala (rovnako ako ja vo svojej nevybavenej žiadosti zo dňa 12.9.2003) o preskúmanie postupu
-- vyšetrovateľa PZ;
-- Okresnej prokuratúry Košice II.
- generálna prokuratúra uvádza, že stanovisko Krajskej prokuratúry (P102) vychádza z preskúmania spisu Okresnej prokuratúry Košice II, č. Pn 2453/00. Generálna prokuratúra si však protirečí, keďže v predchádzajúcej časti (P205, str.3, ods.1-4) dôvodila, že okresná prokuratúra preskúmala omylom iný spis. Tento iný spis, je však v liste okresnej prokuratúry (P46) označený identicky, teda ako spis č. Pn 2453/00, z čoho vyplýva, že aj Krajská prokuratúra musela omylom preskúmať iný spis (čo však vo svojom stanovisku generálna prokuratúra neuvádza), alebo predchádzajúce tvrdenie generálnej prokuratúry o preskúmaní iného spisu okresnou prokuratúrou, je vedome účelové a nezakladá sa na pravde;
- poškodená žiadala o preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní, pričom generálna prokuratúra odmieta námietky poškodenej poukázaním na text namietanej odpovede, zdôrazňujúc, že neboli zistené pochybenia zavinené prokurátorom, v dôsledku čoho námietky poškodenej odmieta ako neopodstatnené.
-- Generálna prokuratúra mala v takomto prípade zaujať stanovisko k otázke, prečo teda nebola žiadosť poškodenej vybavená v rozsahu, ktorého sa dožadovala, teda preskúmaním nielen postupu okresnej prokuratúry, ale aj vyšetrovateľa PZ. Z tohto pohľadu má namietaná odpoveď krajskej prokuratúry vadu nedôsledného vybavenia pôvodnej žiadosti, alebo zamietnutia časti žiadosti fiktívnym rozhodnutím, nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
- Generálna prokuratúra opakovane dôvodí, že prokurátor okresnej prokuratúry nevykonával dozor nad preverovaním;
ďalej je uvedené, že prokurátor krajskej prokuratúry nemal ako zistiť, že vyšetrovateľ vec odložil, nakoľko uznesenie vyšetrovateľa o odložení veci sa v spise okresnej prokuratúry nenachádza (§159 Trestného poriadku v znení účinnom do 30.9.2002); vo vzťahu k tomuto odstavcu namietam:
- ak bol prijatý podnet poškodenej podľa §31(1) Zákona o prokuratúre, podľa uvedeného paragrafu, aj §35(1) zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti, rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona, alebo iného všeobecne záväzného predpisu..., pričom preskúmava nielen zákonnosť postupu prokurátorov, ale aj vyšetrovateľov PZ. Preto odôvodnenie, ktorým generálna prokuratúra vysvetľuje a ospravedlňuje nemožnosť zistenia neoznámenia uznesenia o odložení veci sťažovateľke prokurátorom krajskej prokuratúry nie je dôvodom relevantným k obsahu jej námietky, ale je priamym dôsledkom nedôsledného vybavenia podnetu poškodenej, porušením §31(1) a §35(1) Zákona o prokuratúre prokurátorom krajskej prokuratúry
- odmietnutie mojej námietky generálnou prokuratúrou ako neopodstatnenej, preto považujem za vadné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.
- odmietnutie mojej námietky generálnou prokuratúrou ako neopodstatnenej, preto považujem za vadné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ani toto zistenie generálnej prokuratúry sa nezakladá na pravde a budí skôr dojem účelového tvrdenia. Ako vyplýva zo žiadosti FÉNIX VP s.r.o. zo dňa 13.9.2005 (P52, str.1), túto žiadosť som nepodával ja, ale právnická osoba. Ing. Kramarič nepodal túto sťažnosť vo svojom mene ako splnomocnenec vo veci právnickej osoby, ale ako splnomocnenec ho za právnickú osobu podpísal. A to je významný rozdiel. Aj tvrdenie prokuratúry v tom istom odstavci, že podanie FÉNIX VP s.r.o. poukazovalo na identické dôvody a týkalo sa v podstate tej istej veci, je nutné považovať za „gól prokuratúry do vlastnej bránky“. V prvom rade je smutné, ak generálna prokuratúra zistí, že orgány činné v trestnom konaní konajú tak, že vyvolávajú námietky voči svojmu konaniu u viacerých poškodených subjektov a to z identických dôvodov, teda že dochádza k identickému porušovaniu práv viacerých poškodených. Smutnejšie je však to, že generálna prokuratúra ani po takomto zistení necíti potrebu „niečo s tým urobiť“. A pokiaľ ide o tvrdenie, že ide v podstate o tú istú vec, spoločnou podstatou je krádež majetku viacerých poškodených, avšak u každého z nich išlo o iný majetok, a to čo do druhu, rozsahu, aj dôsledkov. Kým mne bol ukradnutý môj osobný majetok len s mojou osobnou škodou, právnickej osobe bol ukradnutý majetok podnikateľský, teda aj výrobné prostriedky, so škodou spôsobenou nielen právnickej osobe, ale aj jej spoločníkovi a veriteľom.
Je neuveriteľné, že generálny prokurátor bol schopný pod takýto názor sa dokonca aj podpísať. Podľa jeho odborného názoru, keď sa budem domáhať náhrady škody spôsobenej na mojom osobnom majetku, kľudne tam môžem priradiť aj podnikateľský majetok právnickej osoby, "veď je to v podstate to isté". Nechcel by mi pán generálny prokurátor poradiť právnika, ktorý by ma v takejto právnej veci zastupoval? Veď sa predsa môže oprieť o jeho odborný názor, preto by to nemal byť zložitý spor.
Je neuveriteľné, že generálny prokurátor bol schopný pod takýto názor sa dokonca aj podpísať. Podľa jeho odborného názoru, keď sa budem domáhať náhrady škody spôsobenej na mojom osobnom majetku, kľudne tam môžem priradiť aj podnikateľský majetok právnickej osoby, "veď je to v podstate to isté". Nechcel by mi pán generálny prokurátor poradiť právnika, ktorý by ma v takejto právnej veci zastupoval? Veď sa predsa môže oprieť o jeho odborný názor, preto by to nemal byť zložitý spor.
Celý tento odstavec je len ďalším „mačkopsom“ vyprodukovaným generálnou prokuratúrou:
- ako vyplýva zo žiadosti Ing. Kramariča zo dňa 12.9.2003 (P47), žiadosť sa týkala veci nezákonného odňatia jeho majetku správkyňou konkurznej podstaty úpadcu;
- ako vyplýva zo žiadosti FÉNIX VP s.r.o. zo dňa 13.9.2003 (P52), žiadosť sa týkala veci nezákonného odňatia jej majetku správkyňou konkurznej podstaty úpadcu;
- ako vyplýva z dokumentu generálnej prokuratúry zo dňa 3.11.2003, sp.zn. IV Gn 2781/00-47 (P115), v ktorom generálna prokuratúra tvrdí, že tieto žiadosti boli vybavené, prokuratúrou bolo preskúmavané celkom iné konanie - a to vo veci podozrenia z ľstivého konania pri speňažovaní majetku úpadcu. Nesporne to potvrdzujú aj generálnou prokuratúrou vymenované listiny, na ktorých preskúmanie odkazuje:
--- uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 1.3.2002, ČVS: OÚV-1251/10-KZ-2001 (P17, str.1) - podozrenie z trestného činu machinácie pri verejnej súťaži a verejnej dražbe, a trestného činu ohovárania;
--- uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 28.3.2002, sp.zn. Pn 2453/00 (P19, str.1) - vo veci podozrenia z trestného činu machinácie pri verejnej súťaži a verejnej dražbe;
--- rozhodnutie Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 4.11.2002, sp.zn. Kn 2085/02 (P22, str.1) - podozrenie z trestného činu machinácie pri verejnej súťaži a verejnej dražbe.
Záver je preto jednoznačný: generálna prokuratúra tvrdí, že vo veci krádeže môjho majetku nebol porušený Trestný poriadok ani Zákon o prokuratúre a ani moje práva, pretože som vyčerpal všetky opravné prostriedky ako splnomocnený zástupca celkom inej právnickej osoby a v celkom inej veci (manipulácia pri speňažovaní majetku). Marginálna poznámka: teraz som konečne pochopil, prečo boli podnety vo veci podozrenia z machinácií pri speňažovaní majetku úpadcu odmietnuté - prokuratúra zrejme preskúmavala vec krádeže majetku.
Generálna prokuratúra v praxi preukázala, ako sa dajú odmietnuť podnety poškodeného subjektu bez toho, aby bol čo i len jediný z nich vybavený - a to poukázaním na konanie v celkom inej veci; námietky poškodeného voči takejto „chybe“ sa zablokujú poukázaním na ďalší postup podľa §34 (2) Zákona o prokuratúre. Otázkou ostáva, PREČO? Bolo by príliš lacné odreagovávať sa invektívami. Preto sa pýtam celkom vážne: lajdácka, povrchná práca urobená úradníkom, ktorú prokurátor iba podpísal? Povrchná práca samotného prokurátora generálnej prokuratúry? Alebo celkom vedomý úmysel uprieť občanovi jeho práva, pretože to bolo niečie prianie? Ak si všimneme ten výrazný emocionálny náboj sršiaci z tohto stanoviska doďaleka, nejedná sa o akýsi druh "morálneho" korektívu pozitívneho práva uplatneného prokurátorom vo veci, kde sa svojich práv domáha osoba, podľa prokurátora toho nehodná? Nech si každý urobí svoj vlastný záver.
Že sa v predchádzajúcom odstavci nejedná o umelú konštrukciu na ktorú využívam prípadné formálne pochybenie generálnej prokuratúry, explicitne potvrdzuje generálna prokuratúra posledným odstavcom (P205, str.6, ods.3): v namietanom dokumente reaguje generálna prokuratúra na opakované podnety štyroch osôb, vo veci krádeže ich majetku. V označenom odstavci však upozorňuje, že týmto považuje za preverené a vybavené všetky podnety vo všetkých trestných veciach, všetkých štyroch osôb, ktoré sa týkajú JUDr. I. S., správkyne konkurznej podstaty. Toto stanovisko generálnej prokuratúry považujem za nezákonné, s dôsledkom hrubého porušenia mojich zákonných práv, ako aj zákonných práv ďalších osôb. Ani prezident republiky by nedokázal amnestovať jedinú konkrétnu osobu dôkladnejšie.
- ako vyplýva zo žiadosti FÉNIX VP s.r.o. zo dňa 13.9.2003 (P52), žiadosť sa týkala veci nezákonného odňatia jej majetku správkyňou konkurznej podstaty úpadcu;
- ako vyplýva z dokumentu generálnej prokuratúry zo dňa 3.11.2003, sp.zn. IV Gn 2781/00-47 (P115), v ktorom generálna prokuratúra tvrdí, že tieto žiadosti boli vybavené, prokuratúrou bolo preskúmavané celkom iné konanie - a to vo veci podozrenia z ľstivého konania pri speňažovaní majetku úpadcu. Nesporne to potvrdzujú aj generálnou prokuratúrou vymenované listiny, na ktorých preskúmanie odkazuje:
--- uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 1.3.2002, ČVS: OÚV-1251/10-KZ-2001 (P17, str.1) - podozrenie z trestného činu machinácie pri verejnej súťaži a verejnej dražbe, a trestného činu ohovárania;
--- uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 28.3.2002, sp.zn. Pn 2453/00 (P19, str.1) - vo veci podozrenia z trestného činu machinácie pri verejnej súťaži a verejnej dražbe;
--- rozhodnutie Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 4.11.2002, sp.zn. Kn 2085/02 (P22, str.1) - podozrenie z trestného činu machinácie pri verejnej súťaži a verejnej dražbe.
Záver je preto jednoznačný: generálna prokuratúra tvrdí, že vo veci krádeže môjho majetku nebol porušený Trestný poriadok ani Zákon o prokuratúre a ani moje práva, pretože som vyčerpal všetky opravné prostriedky ako splnomocnený zástupca celkom inej právnickej osoby a v celkom inej veci (manipulácia pri speňažovaní majetku). Marginálna poznámka: teraz som konečne pochopil, prečo boli podnety vo veci podozrenia z machinácií pri speňažovaní majetku úpadcu odmietnuté - prokuratúra zrejme preskúmavala vec krádeže majetku.
Generálna prokuratúra v praxi preukázala, ako sa dajú odmietnuť podnety poškodeného subjektu bez toho, aby bol čo i len jediný z nich vybavený - a to poukázaním na konanie v celkom inej veci; námietky poškodeného voči takejto „chybe“ sa zablokujú poukázaním na ďalší postup podľa §34 (2) Zákona o prokuratúre. Otázkou ostáva, PREČO? Bolo by príliš lacné odreagovávať sa invektívami. Preto sa pýtam celkom vážne: lajdácka, povrchná práca urobená úradníkom, ktorú prokurátor iba podpísal? Povrchná práca samotného prokurátora generálnej prokuratúry? Alebo celkom vedomý úmysel uprieť občanovi jeho práva, pretože to bolo niečie prianie? Ak si všimneme ten výrazný emocionálny náboj sršiaci z tohto stanoviska doďaleka, nejedná sa o akýsi druh "morálneho" korektívu pozitívneho práva uplatneného prokurátorom vo veci, kde sa svojich práv domáha osoba, podľa prokurátora toho nehodná? Nech si každý urobí svoj vlastný záver.
Že sa v predchádzajúcom odstavci nejedná o umelú konštrukciu na ktorú využívam prípadné formálne pochybenie generálnej prokuratúry, explicitne potvrdzuje generálna prokuratúra posledným odstavcom (P205, str.6, ods.3): v namietanom dokumente reaguje generálna prokuratúra na opakované podnety štyroch osôb, vo veci krádeže ich majetku. V označenom odstavci však upozorňuje, že týmto považuje za preverené a vybavené všetky podnety vo všetkých trestných veciach, všetkých štyroch osôb, ktoré sa týkajú JUDr. I. S., správkyne konkurznej podstaty. Toto stanovisko generálnej prokuratúry považujem za nezákonné, s dôsledkom hrubého porušenia mojich zákonných práv, ako aj zákonných práv ďalších osôb. Ani prezident republiky by nedokázal amnestovať jedinú konkrétnu osobu dôkladnejšie.
Mám podľa svojho názoru zákonné právo obrátiť sa na prokuratúru s podnetom v ktorejkoľvek z trestných vecí, ktoré sa ma týkajú. Prokuratúra však k takémuto konkrétnemu parciálnemu podnetu, bez ohľadu na jeho obsah, pristupuje, ako keby sa jednalo o sťažnosť na všetky neprávosti celého sveta a preskúmavaním (ak vôbec) iných, s vecou bezprostredne nesúvisiacich vecí, dospeje k zamietnutiu podnetu. Týmto si zároveň vytvorí alibistický podklad pre odmietnutie akéhokoľvek ďalšieho podnetu v inej veci, nakoľko ho vyhodnotí ako opakovaný podnet a poškodeného takto pripraví o jeho zákonné právo nielen na opakovaný podnet, ale vôbec na podnet ako taký. Proti takémuto postupu prokuratúry namietam ako proti postupu nezákonnému.
Generálna prokuratúra ďalej dôvodí (P205, str.6, ods.1), že ak som označil svoje podanie z 15.12.2003 (P116) ako „námietky voči vadnému vybaveniu žiadosti“, je zrejmé, že list GP SR z 3.11.2003 som dostal.
Namietam, že namiesto usudzovania čo je zrejmé a čo nie z názvu písomnosti, by autor tohto dokumentu mal obrátiť svoju pozornosť na ust. § 31(2) Zákona o prokuratúre, z ktorého jasne vyplýva, že podnet sa posudzuje podľa svojho obsahu a nie podľa názvu. Vo svojom podaní (P116) som jasne a nedvojzmyselne namietal, že som neobdržal odpoveď na svoju žiadosť z 12.9.2003. Prokuratúra sa preto namiesto analyzovania názvu podnetu, mala skôr venovať jeho obsahu. Ďalej namietam, že nevybavenie podnetu je vadným postupom príslušného orgánu. Okrem toho, nevybavenie podnetu je možné považovať za jeho vybavenie fiktívnym zamietavým rozhodnutím. Nakoľko takéto fiktívne rozhodnutie neobsahuje dôvody, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a teda vo svojej podstate je vadné. Aj z tohto pohľadu je preto názov môjho podnetu plne v súlade s jeho obsahom.
Netvrdím, že ako splnomocnený zástupca iného subjektu, som nedostal vôbec žiadne podanie generálnej prokuratúry zo dňa 3.11.2003. Tvrdím (v súlade s odôvodnením a zdokladovaním uvedeným vyššie), že ako fyzická osoba som neobdržal odpoveď na svoj podnet zo dňa 12.9.2003 vo veci nezákonného odňatia môjho majetku (krádeže) a na tomto svojom stanovisku zotrvávam. Prijatie odpovede na podnet právnickej osoby ktorú som zastupoval, a to v celkom inej veci, je vo vzťahu k mojej veci nesporne nutné považovať za irelevantné.
Netvrdím, že ako splnomocnený zástupca iného subjektu, som nedostal vôbec žiadne podanie generálnej prokuratúry zo dňa 3.11.2003. Tvrdím (v súlade s odôvodnením a zdokladovaním uvedeným vyššie), že ako fyzická osoba som neobdržal odpoveď na svoj podnet zo dňa 12.9.2003 vo veci nezákonného odňatia môjho majetku (krádeže) a na tomto svojom stanovisku zotrvávam. Prijatie odpovede na podnet právnickej osoby ktorú som zastupoval, a to v celkom inej veci, je vo vzťahu k mojej veci nesporne nutné považovať za irelevantné.
Následne vyšetrovateľ uznesením zo dňa 31.3.2006, ČVS: ORP-1392/10-K2-2001 FI, trestné stíhanie zastavil. Z predmetného uznesenia:
Vyšetrovateľ svoje rozhodnutie o zastavení trestného stíhania odôvodnil zapísaním majetku poškodeného do konkurznej podstaty úpadcu, s následným postupom podľa §19 ZKV. Zistenie vyšetrovateľa o zapísaní tohto majetku do KP úpadcu je zistením nemožným, nakoľko, ako vyplýva aj z rozsudku nezávislého súdu (S640), k tomuto nikdy nedošlo. Aj keď sa teda vyšetrovateľ pri hodnotení dôkazov riadi zásadou ich voľného hodnotenia, neznamená to ľubovôľu pri rozhodovaní. Hodnotiť ich musí objektívne, pričom voľnosť pri ich hodnotení je limitovaná samotným odôvodnením rozhodnutia, pričom sa musí dbať na jeho presvedčivosť. Navyše, v tomto prípade vyšetrovateľ svoje rozhodnutie odôvodnil dôkazom, nad akúkoľvek pochybnosť neexistujúcim.
Všimnime si dve výrazné roviny tejto odpovede krajskej prokuratúry - racionálnu, týkajúcu sa veci, s ktorou je možné súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale tentokrát aj výrazne emocionálnu. Ak som mal ako poškodený doteraz pochybnosti o dôvode takto rozsiahleho ignorovania mojich základných práv prokuratúrou, táto odpoveď je odpoveďou na všetko: jedným z dôvodov odmietnutia môjho podnetu je nesporne skutočnosť môjho trestného stíhania v inej veci. Po slovensky povedané, morálny korektív pozitívneho práva prokuratúrou, pri osobe, ktorá si ochranu svojich práv nezaslúži a je morálnou povinnosťou prokuratúry takúto ochranu jej odmietnuť.
Nebudem sa vyjadrovať k otázke môjho trestného stíhania, nakoľko toto stále prebieha a nechcem doňho zasahovať. Ak som vinný, je potrebné ma obžalovať, dokázať vinu, odsúdiť a potrestať. Pre čitateľov znalých trestného práva postačuje, pre možnosť urobiť si predbežný názor, uviesť nasledovné skutočnosti:
Obvinenie mi bolo vznesené na podklade obvinenia (tvrdím, že vedome krivého) správkyňou KP KAVEKO International s.r.o., JUDr. Irenou Sopkovou, uznesením zo dňa 16.10.2000. A ďalej:
--- potvrdenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 16.12.2003 (P120) o zistení prieťahov v konaní vyšetrovateľa - obvinený a trestne stíhaný 3 roky a 2 mesiace, bez spracovania a podania obžaloby;
--- potvrdenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 23.7.2004 (P144) o zistení prieťahov vo vyšetrovaní zapríčinených nečinnosťou vyšetrovateľa - obvinený a trestne stíhaný 3 roky, 9 mesiacov a 7 dní, bez spracovania a podania obžaloby;
--- uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.12.2004 (S397) o odmietnutí sťažnosti napriek preukázaniu prieťahov, pre nevyčerpanie opravných prostriedkov podľa Zákona o prokuratúre - obvinený a trestne stíhaný 4 roky, 1 mesiac a 22 dní bez spracovania a podania obžaloby;
--- na ďalšiu sťažnosť na prieťahy, Krajskou prokuratúrou Košice ignorovanou, odpovedala generálna prokuratúra podaním zo dňa 8.8.2005 (P214) s tým, že uvedené skutočnosti považuje za nedostatky v činnosti Krajskej prokuratúry Košice, so sledovaním včasnosti a úplnosti vybavenia - obvinený a trestne stíhaný 4 roky, 9 mesiacov a 22 dní bez spracovania a podania obžaloby;
--- potvrdenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 16.1.2007 (P347) o zistení prieťahov vo vyšetrovaní zapríčinených absolútnou nečinnosťou vyšetrovateľa - obvinený a trestne stíhaný 6 rokov a 3 mesiace bez spracovania a podania obžaloby;
Dokonca aj v r. 2011 je vec stále bez posunu - obvinený a trestne stíhaný 10 rokov a 7 mesiacov bez spracovania a podania obžaloby. To len, aby sme si uvedomili, koho a za akú kvalitnú prácu živíme prostredníctvom svojich daní!
Takže si vyprosím, aby práve košický krajský prokurátor poukazoval takýmto irelevantným a doslova propagandisticko-biľagujúcim spôsobom na moje trestné stíhanie, ak je jeho doterajší priebeh najmä vizitkou aj práce tejto prokuratúry.
Nebudem sa vyjadrovať k otázke môjho trestného stíhania, nakoľko toto stále prebieha a nechcem doňho zasahovať. Ak som vinný, je potrebné ma obžalovať, dokázať vinu, odsúdiť a potrestať. Pre čitateľov znalých trestného práva postačuje, pre možnosť urobiť si predbežný názor, uviesť nasledovné skutočnosti:
Obvinenie mi bolo vznesené na podklade obvinenia (tvrdím, že vedome krivého) správkyňou KP KAVEKO International s.r.o., JUDr. Irenou Sopkovou, uznesením zo dňa 16.10.2000. A ďalej:
--- potvrdenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 16.12.2003 (P120) o zistení prieťahov v konaní vyšetrovateľa - obvinený a trestne stíhaný 3 roky a 2 mesiace, bez spracovania a podania obžaloby;
--- potvrdenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 23.7.2004 (P144) o zistení prieťahov vo vyšetrovaní zapríčinených nečinnosťou vyšetrovateľa - obvinený a trestne stíhaný 3 roky, 9 mesiacov a 7 dní, bez spracovania a podania obžaloby;
--- uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.12.2004 (S397) o odmietnutí sťažnosti napriek preukázaniu prieťahov, pre nevyčerpanie opravných prostriedkov podľa Zákona o prokuratúre - obvinený a trestne stíhaný 4 roky, 1 mesiac a 22 dní bez spracovania a podania obžaloby;
--- na ďalšiu sťažnosť na prieťahy, Krajskou prokuratúrou Košice ignorovanou, odpovedala generálna prokuratúra podaním zo dňa 8.8.2005 (P214) s tým, že uvedené skutočnosti považuje za nedostatky v činnosti Krajskej prokuratúry Košice, so sledovaním včasnosti a úplnosti vybavenia - obvinený a trestne stíhaný 4 roky, 9 mesiacov a 22 dní bez spracovania a podania obžaloby;
--- potvrdenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 16.1.2007 (P347) o zistení prieťahov vo vyšetrovaní zapríčinených absolútnou nečinnosťou vyšetrovateľa - obvinený a trestne stíhaný 6 rokov a 3 mesiace bez spracovania a podania obžaloby;
Dokonca aj v r. 2011 je vec stále bez posunu - obvinený a trestne stíhaný 10 rokov a 7 mesiacov bez spracovania a podania obžaloby. To len, aby sme si uvedomili, koho a za akú kvalitnú prácu živíme prostredníctvom svojich daní!
Takže si vyprosím, aby práve košický krajský prokurátor poukazoval takýmto irelevantným a doslova propagandisticko-biľagujúcim spôsobom na moje trestné stíhanie, ak je jeho doterajší priebeh najmä vizitkou aj práce tejto prokuratúry.
Vlk, 22.5.2011
Nad tým, čo v tomto prípade dokázala vyprodukovať prokuratúra, sa skutočne aj rozum zastavuje. Nemusím mať vo všetkom pravdu, moje laické právne názory nemusia byť správne. Ak tomu tak však nie je, vidím len jedinú príčinu toho, prečo prokuratúra konala práve takýmto spôsobom. Pre vnímavého čitateľa nie je potrebné tento dôvod explicitne uviesť.
V časti "Krajský súd Košice ako lúpežník?" je popísaný postup, ako môže byť ktorákoľvek osoba zbavená svojho majetku bez toho, aby svoje vlastníctvo mohla obrániť prostredníctvom občianskeho súdneho konania. Ak však k napadnutiu vlastníctva skutočne došlo a ak zároveň platí, že Slovenská republika je právnym štátom, potom musí jestvovať právny mechanizmus, umožňujúci takto napadnuté vlastníctvo obrániť alternatívnym postupom, konaním alternatívnych orgánov. Ak požadovanú ochranu neposkytnú ani tieto orgány, aj keď mohli, potom Slovenská republika ako monopolný poskytovateľ ochrany práva vlastnícke právo nechráni a nie je možné hovoriť o právnom štáte. To všetko za predpokladu, že ani súd ani prokuratúra nepochybili, ako obe tieto zložky štátnej moci unisono tvrdia. Alebo žeby predsa len?
V časti "Krajský súd Košice ako lúpežník?" je popísaný postup, ako môže byť ktorákoľvek osoba zbavená svojho majetku bez toho, aby svoje vlastníctvo mohla obrániť prostredníctvom občianskeho súdneho konania. Ak však k napadnutiu vlastníctva skutočne došlo a ak zároveň platí, že Slovenská republika je právnym štátom, potom musí jestvovať právny mechanizmus, umožňujúci takto napadnuté vlastníctvo obrániť alternatívnym postupom, konaním alternatívnych orgánov. Ak požadovanú ochranu neposkytnú ani tieto orgány, aj keď mohli, potom Slovenská republika ako monopolný poskytovateľ ochrany práva vlastnícke právo nechráni a nie je možné hovoriť o právnom štáte. To všetko za predpokladu, že ani súd ani prokuratúra nepochybili, ako obe tieto zložky štátnej moci unisono tvrdia. Alebo žeby predsa len?
Ak sa fyzická či právnická osoba domnieva, že konaním inej osoby boli v trestno-právnej rovine porušené jej práva chránené zákonom, podľa ust. § 59 Trestného poriadku (účinného v danej dobe), má právo obrátiť sa s oznámením podľa §158 (1) Trestného poriadku na orgány činné v trestnom konaní so žiadosťou o preskúmanie namietaného konania. Poškodený tak urobil zaslaním trestného oznámenia zo dňa 30.10.2001 (príloha P42) Okresnej prokuratúre Košice II. Z trestného oznámenia:
Trestné oznámenie nebolo prokuratúrou posúdené ako zjavne nedôvodné, o čom svedčí potvrdenie Okresnej prokuratúry zo dňa 5.11.2001 (P43) o postúpení veci vyšetrovateľovi PZ.
Podľa ust. § 158 (1) Trestného poriadku v znení účinnom v danej dobe, bol vyšetrovateľ povinný poškodeného upovedomiť o urobených opatreniach, ktorá povinnosť bola uvedená aj v poučení prokuratúrou (P43), podľa ktorého mal vyšetrovateľ poškodeného oznamovateľa upovedomiť v lehote do 10.12.2001. Nakoľko sa tak nestalo, poškodený požiadal prokuratúru o preskúmanie postupu vyšetrovateľa (P44), pričom v žiadosti priamo upozornil na porušenie § 158 (1) Trestného poriadku. Toto právo mal v súlade s ust. §157 (3) Trestného poriadku. Nakoľko ani po mesiaci od svojej žiadosti nedostal od prokuratúry žiadnu odpoveď, svoju žiadosť urgoval podaním zo dňa 12.9.2002 (P45).
Okresná prokuratúra Košice II vyrozumela poškodeného podaním zo dňa 19.9.2002 (P46) s tým, že v konaní vyšetrovateľa nezistila ani prieťahy pri preverovaní, ani závady v postupe.
Avšak, už o tri týždne neskôr, dňa 10.10.2002 prokuratúra oznamuje, že k ukončeniu veci je potrebné vypočuť sudcu JUDr.K., že v konaní vyšetrovateľa zistila prieťahy a vyšetrovateľovi PZ uložila meritórne vo veci rozhodnúť do 31.10.2002 (P1/5).
Nakoľko vo veci sa celý ďalší rok nič nedialo, podaním zo dňa 12.9.2003 požiadal poškodený Generálnu prokuratúru SR o preskúmanie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní (P47). GP na žiadosť nereagovala.
Dňa 2.12.2003 poškodený nahliadol do vyšetrovacieho spisu a zistil, že vyšetrovateľ trestné oznámenie už pred rokom a pol, dňa 31.7.2002, odložil (P103). Poškodeného o odložení veci nikto nevyrozumel.
Nie je možné nepozastaviť sa nad tým, čo a ako vlastne okresná prokuratúra preverovala a ako je možné, že poškodenému oznámila prieťahy v preverovaní trestného oznámenia v čase, keď toto bolo už rok a pol odložené, s tým, že vec bude meritórne rozhodnutá v krátkej budúcnosti. Prakticky prichádzajú do úvahy tri možnosti:
a) dozorujúci prokurátor vyšetrovací spis ani len nevidel a žiadosť poškodeného vybavil nanajvýš formálne, bez ohľadu na jeho právo na poskytnutie overených, pravdivých informácií;
b) dozorujúci prokurátor si svoju povinnosť zľahčil vyžiadaním si správy od vyšetrovateľa a odpoveď poškodenému založil na tejto správe. V takomto prípade však vyšetrovateľ neoznámil prokurátorovi pravdivé skutočnosti a keďže toto sa nemohlo stať akýmsi náhodným omylom, vedome ho oklamal. Otázkou ostáva, prečo v takomto prípade klamal a koho tým chcel chrániť?;
c) prokurátor o odložení veci nesporne vedel a vedome oklamal poškodeného.
a) dozorujúci prokurátor vyšetrovací spis ani len nevidel a žiadosť poškodeného vybavil nanajvýš formálne, bez ohľadu na jeho právo na poskytnutie overených, pravdivých informácií;
b) dozorujúci prokurátor si svoju povinnosť zľahčil vyžiadaním si správy od vyšetrovateľa a odpoveď poškodenému založil na tejto správe. V takomto prípade však vyšetrovateľ neoznámil prokurátorovi pravdivé skutočnosti a keďže toto sa nemohlo stať akýmsi náhodným omylom, vedome ho oklamal. Otázkou ostáva, prečo v takomto prípade klamal a koho tým chcel chrániť?;
c) prokurátor o odložení veci nesporne vedel a vedome oklamal poškodeného.
Keď sa pozrieme na to, čo poškodený v trestnom oznámení "reklamoval" - "nezákonné, násilné odňatie hnuteľného majetku a ďalšie predpokladane trestné činy", a porovnáme to s tým, o čom vyšetrovateľ rozhodol - "nehnuteľnosti zapísané do konkurznej podstaty úpadcu neboli ukradnuté", neostáva nám nič iné než žasnúť. Už som kdesi uviedol, že buď poškodený nevie písať, alebo vyšetrovateľ čítať. A pod pojmom "čítať" nemám na mysli len schopnosť akusticky reprodukovať jednotlivé slová poukladané za sebou, ale najmä pochopiť ich význam.
Z uvedeného vyplýva, že postupom vyšetrovateľa, ale aj dozorujúcej prokuratúry došlo k porušeniu zákona s dôsledkom uvedenia poškodeného do omylu spočívajúceho v tom, že sa domnieval, že jeho vlastnícke práva sú chránené konaním prokuratúry vo veci, v súlade s ust. čl.149 Ústavy SR. Z oznámenia Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 10.10.2002 Ing. Vladimírovi Kramaričovi vyplýva, že prokuratúra preskúmala aj preverovací spis OÚV-1392/10-K2-2001 a zistila, že k meritórnemu ukončeniu veci je potrebné vypočuť sudcu JUDr. K. Prokuratúra zároveň oznámila zistenie prieťahov v konaní vyšetrovateľa a uložila mu, aby vo veci meritórne rozhodol v termíne do 31.10.2002 (P1/5). Z tohto oznámenia prokuratúry opäť vyplýva, že oznámila nepravdivé skutočnosti v dobe, keď bolo trestné oznámenie už odložené, o čom poškodený nevedel. Ak by prokuratúra preverovací spis skutočne preštudovala, nemohla nezistiť stav odloženia veci.
Vyšetrovateľ PZ buď opätovne porušil Trestný poriadok nerešpektovaním prikázania prokurátora a v uloženej lehote vo veci nerozhodol a po dobu ďalšieho roka bol vo veci nečinný, alebo mal na nariadenie prokuratúry o meritórnom rozhodnutí vo veci v termíne do 31.10.2002 reagovať tým, že prokuratúre oznámi ukončenie veci už v 07/2002. Buď to vyšetrovateľ PZ urobil a v ďalšom pochybila prokuratúra neinformovaním poškodeného, alebo neprikázaním vyšetrovateľovi o povinnosti informovať poškodeného, alebo pochybil vyšetrovateľ PZ, keď na takto stanovený termín prokuratúrou, jednoducho nereagoval. Evidentne však zlyhala aj prokuratúra vo svojej kontrolnej činnosti, keď nedosledovala splnenie svojho záväzného pokynu vyšetrovateľovi. Poškodený, súc udržiavaný v omyle, preto požiadal o preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní Generálnu prokuratúru (P47). V rozpore s ust. §32(2) Zákona o prokuratúre, príjem podnetu mu nebol potvrdený.
Vyšetrovateľ PZ buď opätovne porušil Trestný poriadok nerešpektovaním prikázania prokurátora a v uloženej lehote vo veci nerozhodol a po dobu ďalšieho roka bol vo veci nečinný, alebo mal na nariadenie prokuratúry o meritórnom rozhodnutí vo veci v termíne do 31.10.2002 reagovať tým, že prokuratúre oznámi ukončenie veci už v 07/2002. Buď to vyšetrovateľ PZ urobil a v ďalšom pochybila prokuratúra neinformovaním poškodeného, alebo neprikázaním vyšetrovateľovi o povinnosti informovať poškodeného, alebo pochybil vyšetrovateľ PZ, keď na takto stanovený termín prokuratúrou, jednoducho nereagoval. Evidentne však zlyhala aj prokuratúra vo svojej kontrolnej činnosti, keď nedosledovala splnenie svojho záväzného pokynu vyšetrovateľovi. Poškodený, súc udržiavaný v omyle, preto požiadal o preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní Generálnu prokuratúru (P47). V rozpore s ust. §32(2) Zákona o prokuratúre, príjem podnetu mu nebol potvrdený.
V tej istej dobe sa na generálnu prokuratúru obrátila s podobnou žiadosťou aj ďalšia poškodená osoba, Ing. Helena Kramaričová a to v rozsahu namietaného nezákonného konania voči jej majetku. Po postúpení jej podnetu Krajskej prokuratúre Košice, jej táto odpovedala listom zo dňa 22.10.2003 (P102). Krajská prokuratúra podnet Ing. Kramaričovej odmietla ako nedôvodný, pričom jej oznámila, že preskúmala aj podania jej manžela . O vadnosti tohto rozhodnutia Krajskej prokuratúry Košice nesporne svedčí uznesenie Okresného úradu vyšetrovania PZ Košice II, ČVS: OUV-1392/10-K2-2001 zo dňa 31.7.2002 o odložení veci (P103).
Podaním zo dňa 4.12.2003 podal poškodený (spolu s ďalšími poškodenými) proti uzneseniu vyšetrovateľa o odložení veci sťažnosť s nasledovnými námietkami:
1. Vo výrokovej časti napadnutého uznesenia je uvedený trestný čin, ktorý žiaden z poškodených neoznamoval a v odôvodnení uznesenia sú uvádzané skutočnosti, ktoré s preverovaným trestným činom nemajú žiadnu priamu súvislosť.
2. Poškodení vo svojich písomných oznámeniach uviedli podozrenia z konania s možným naplnením skutkovej podstaty viacerých trestných činov a tieto podozrenia aj odôvodnili, pričom vyšetrovateľ sa venoval len jedinému trestnému činu, aj to takému, ktorý poškodení neoznamovali a všetky ostatné možné trestné činy a oznámené skutočnosti ignoroval, a nezaoberal sa nimi.
3. Poškodení vo svojich písomných oznámeniach a podaniach vysvetlenia do zápisnice uviedli rad dôkazov a indícií, ktoré vyšetrovateľ nevykonal, ich nevykonanie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, s dôsledkom vadného vyhodnotenia veci, v rozpore s jestvujúcimi dôkazmi.
1. Vo výrokovej časti napadnutého uznesenia je uvedený trestný čin, ktorý žiaden z poškodených neoznamoval a v odôvodnení uznesenia sú uvádzané skutočnosti, ktoré s preverovaným trestným činom nemajú žiadnu priamu súvislosť.
2. Poškodení vo svojich písomných oznámeniach uviedli podozrenia z konania s možným naplnením skutkovej podstaty viacerých trestných činov a tieto podozrenia aj odôvodnili, pričom vyšetrovateľ sa venoval len jedinému trestnému činu, aj to takému, ktorý poškodení neoznamovali a všetky ostatné možné trestné činy a oznámené skutočnosti ignoroval, a nezaoberal sa nimi.
3. Poškodení vo svojich písomných oznámeniach a podaniach vysvetlenia do zápisnice uviedli rad dôkazov a indícií, ktoré vyšetrovateľ nevykonal, ich nevykonanie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, s dôsledkom vadného vyhodnotenia veci, v rozpore s jestvujúcimi dôkazmi.
Podnet generálnej prokuratúre (P47) ostal nevybavený. Preto sa poškodený podaním zo dňa 15.12.2003 (P116) obrátil na generálnu prokuratúru s námietkami voči vadnému vybaveniu svojej žiadosti (podnetu) zo dňa 12.9.2003. V týchto námietkach poukázal aj na odpoveď krajskej prokuratúry zo dňa 22.10.2003 Ing. Kramaričovej (P102) a uviedol, že ak tomu má rozumieť tak, že touto odpoveďou Ing. Kramaričovej má považovať za vybavený aj svoj podnet z 12.9.2003 (P47), potom toto vybavenie považuje za obsahovo vadné, a uviedol konkrétne dôvody. Pod bodom č.5 tohto podnetu protestoval proti tomu, aby bol o vybavení svojho podnetu informovaný sprostredkovane prostredníctvom tretej osoby, namietal konkrétne porušenia Trestného poriadku, ako aj porušenia svojich ústavných práv a namietal, že prokuratúra ho zavádza poskytovaním nepravdivých informácií o stave jeho veci, s hmotno-právnymi dôsledkami na jeho majetok, vyvolanými vadným postupom orgánu štátu. Zároveň upozornil, že ak je namietané stanovisko Krajskej prokuratúry Košice (P102) stanoviskom aj v jeho veci, je spôsobilé zväčšiť jeho ujmu na majetku a právach a upozornil na plynutie premlčacej lehoty. Príjem tohto podnetu potvrdila generálna prokuratúra podaním zo dňa 23.12.2003 (P122). Napriek tomu, v rozpore s ust. § 33 Zákona o prokuratúre, generálna prokuratúra podnet v zákonnej lehote nevybavila, nevyrozumela poškodeného o prípadnom predĺžení lehoty na jeho vybavenie a nevyrozumela ho ani o spôsobe jeho vybavenia. Preto poškodený dôvodne usúdil, že generálna prokuratúra sa jeho podnetom z 15.12.2003 (P116) vôbec nezaoberala.
Medzitým, uznesením zo dňa 17.12.2003 (P119), Okresná prokuratúra Košice II zrušila uznesenie vyšetrovateľa o odložení veci z 31.7.2002 (P103), pokynom ho usmernila k vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1,4 Trestného zákona s tým, že pri trestnom čine nemali byť odcudzené nehnuteľnosti, ale hnuteľné veci tak, ako je to zrejmé z trestného oznámenia. Zároveň mu uložila rozhodnúť aj o ďalších oznámených trestných činoch.
Uznesením zo dňa 13.2.2004 začala vyšetrovateľka PZ trestné stíhanie vo veci krádeže podľa §247 ods.1,4 Trestného zákona (P132).
Uznesením zo dňa 13.2.2004 začala vyšetrovateľka PZ trestné stíhanie vo veci krádeže podľa §247 ods.1,4 Trestného zákona (P132).
Preto, po telefonickej konzultácii s JUDr. Mišíkovou z GP SR, sa poškodený opätovne obrátil na generálnu prokuratúru s podnetom z 19.4.2004 (P130), kde na str.4 explicitne uviedol, že jeho námietky z 15.12.2003 (P116), napriek potvrdeniu prokuratúry o ich prijatí, sú stále nevybavené. Prijatie tohto opakovaného podnetu potvrdila generálna prokuratúra listom zo dňa 30.4.2004 (P131) s tým, že poškodený bude o jeho vybavení v zákonnej lehote upovedomený (!)
O niekoľko dní neskôr bolo poškodenému doručené čiastkové stanovisko GP SR zo dňa 17.5.2004 (P157), ktorým bola odmietnutá jeho námietka na nevybavenie podania z 12.9.2003 s tým, že podnet z 15.12.2003 bol vybavený dňa 2.4.2004 pod sp. zn. IV Gn 2953/03. S uvedenými zisteniami generálnej prokuratúry poškodený nesúhlasí a to z nasledovných dôvodov:
- žiadne podanie GP SR zo dňa 2.4.2004 poškodený neobdržal;
- podnet z 15.12.2003 prijala generálna prokuratúra pod sp.zn. IV Gn 3034/03, rovnako aj čiastkové stanovisko GP SR zo dňa 17.5.2004 je vedené pod sp. zn. IV Gn 3034/03; nie je dôvod veriť tomu, že by práve tento podnet poškodeného bol vybavený pod celkom inou sp. zn. a to IV Gn 2953/03 a zhodou okolností mu práve upovedomenie o vybavení tohto podnetu z tejto inej sp. značky nebolo doručené;
- uvedeného dňa a pod uvedenou sp. zn. generálna prokuratúra odpovedala inej poškodenej, Ing. Helene Kramaričovej, pričom po obsahovej stránke sa táto odpoveď vôbec netýka obsahu podnetu poškodeného. Jeho podnet sa týkal jeho ukradnutého majetku, kým odpoveď GP SR zo dňa 2.4.2004, adresovaná Ing. Helene Kramaričovej, sa zaoberá otázkami trestného oznámenia ďalšieho poškodeného, a to obchodnej spoločnosti FÉNIX VP s.r.o., vo veci namietaného ľstivého konania správkyne konkurznej podstaty pri speňažovaní nehnuteľností úpadcu; už vôbec nepochopiteľným je, prečo bola informovaná fyzická osoba Ing. Helena Kramaričová, ak poškodeným oznamovateľom bola právnická osoba FÉNIX VP s.r.o., zastúpená splnomocnencom, Ing. Vladimírom Kramaričom;
- v liste generálnej prokuratúry zo dňa 11.7.2005 (P205, str.5, ods.3-4) je potvrdené, že na podanie poškodeného nebolo odpovedané;
- podnet z 15.12.2003 prijala generálna prokuratúra pod sp.zn. IV Gn 3034/03, rovnako aj čiastkové stanovisko GP SR zo dňa 17.5.2004 je vedené pod sp. zn. IV Gn 3034/03; nie je dôvod veriť tomu, že by práve tento podnet poškodeného bol vybavený pod celkom inou sp. zn. a to IV Gn 2953/03 a zhodou okolností mu práve upovedomenie o vybavení tohto podnetu z tejto inej sp. značky nebolo doručené;
- uvedeného dňa a pod uvedenou sp. zn. generálna prokuratúra odpovedala inej poškodenej, Ing. Helene Kramaričovej, pričom po obsahovej stránke sa táto odpoveď vôbec netýka obsahu podnetu poškodeného. Jeho podnet sa týkal jeho ukradnutého majetku, kým odpoveď GP SR zo dňa 2.4.2004, adresovaná Ing. Helene Kramaričovej, sa zaoberá otázkami trestného oznámenia ďalšieho poškodeného, a to obchodnej spoločnosti FÉNIX VP s.r.o., vo veci namietaného ľstivého konania správkyne konkurznej podstaty pri speňažovaní nehnuteľností úpadcu; už vôbec nepochopiteľným je, prečo bola informovaná fyzická osoba Ing. Helena Kramaričová, ak poškodeným oznamovateľom bola právnická osoba FÉNIX VP s.r.o., zastúpená splnomocnencom, Ing. Vladimírom Kramaričom;
- v liste generálnej prokuratúry zo dňa 11.7.2005 (P205, str.5, ods.3-4) je potvrdené, že na podanie poškodeného nebolo odpovedané;
Z uvedených dôvodov odpoveď GP SR zo dňa 17.5.2004 (P157) poškodený odmieta ako preukázane nepravdivú, s uvedením tvrdení bez toho, aby si ich generálna prokuratúra preverila, k čomu mohlo dôjsť opäť len zanedbaním povinností uložených generálnej prokuratúre Zákonom o prokuratúre.
Zhruba dňa 22.6.2004 uplynula zákonná lehota na vybavenie podnetu z 19.4.2004 (P130). Vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s generálnou prokuratúrou poškodený usúdil, že sa nemusí jednať o formálne pochybenie a preto vybavenie svojho podnetu telefonicky urgoval. Na túto urgenciu bola doručená odpoveď GP SR zo dňa 27.7.2004 (P159), kde je dôvodené doručením spisov Generálnej prokuratúre až dňa 21.6.2004, čo však rozhodne nie je možné považovať za zákonný dôvod nedodržania zákonnej lehoty podľa §33(1) Zákona o prokuratúre, za súčasnej absencie možného ale nevyužitého postupu podľa §33(2) Zákona o prokuratúre. Ani toto oznámenie nie je možné považovať za rozhodnutie o predĺžení lehoty podľa §33(2) Zákona o prokuratúre, nakoľko o predĺžení lehoty môže v súlade s ust. § 53(1) Zákona o prokuratúre rozhodnúť len bezprostredne nadriadený prokurátor. Toto oznámenie však podpísala tá istá osoba, ako potvrdenie o príjme oznámenia zo dňa 30.4.2004 (P131). Niet veľkých pochýb o tom, že touto odpoveďou generálna prokuratúra poškodeného len „odbila“, uvedením subjektívnych dôvodov na strane prokuratúry, ktoré poškodeného vôbec nemusia zaujímať, a jeho práva nestáli prokuratúre ani len za to, aby vzniknutý nezákonný stav dodatočne napravila predĺžením lehoty. Tento nezákonný stav generálna prokuratúra svojim postupom zafixovala. Žiadnu ďalšiu odpoveď či oznámenie poškodený neobdržal.
Podaním zo dňa 12.1.2005 sa preto poškodený obrátil na generálnu prokuratúru s ďalšou, v poradí štvrtou sťažnosťou (P162) na nevybavenie svojho podania zo dňa 19.4.2004, resp. 12.9.2003. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený sa stále domáhal vybavenia pôvodného podnetu z 12.9.2003, ktorý ostal nevybavený, napriek opakovanému podnetu (sťažnosti na nevybavenie podnetu z 12.9.2003) zo dňa 15.12.2003 ktorý ostal tiež nevybavený; napriek tretí krát opakovanému podnetu zo dňa 19.4.2004, ktorý ostal rovnako nevybavený. Zrejme pohŕdavý postoj generálnej prokuratúry k jeho zákonným právam sa prejavil v tom, že v rozpore s ust. § 32(2) Zákona o prokuratúre príjem podnetu (sťažnosti) ani len nepotvrdila a porušiac opätovne § 33(1,2) Zákona o prokuratúre ho (štvrtý krát opakovaný podnet v tej istej veci) vybavila až dňa 11.7.2005 (P205). Toto rozhodnutie generálnej prokuratúry po obsahovej stránke hrubým spôsobom opakovane porušilo ako základné práva, tak aj ľudské práva a základné slobody poškodeného občana. To, že generálna prokuratúra nereagovala zákonným spôsobom ani na tento štvrtý krát opakovaný podnet a to napriek skutočnosti, že v tomto podnete upozornil na porušovanie svojich ústavných práv a upozornil na svoj ďalší postup podľa čl.127 Ústavy SR, si poškodený nevie vysvetliť iným spôsobom, než dojmom generálnej prokuratúry o svojom postavení nad zákonom, ako aj o svojej nepostihnuteľnosti. Zároveň to však možno považovať za jasný znak zlyhávania štátu.
V stave pretrvávajúcej nezákonnosti po septembri 2003 vyvolanej nezákonnou nečinnosťou generálnej prokuratúry sa poškodený pokúsil o zmiernenie vznikajúcich škôd na svojom majetku a právach tým, že požiadal riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Košice II, Úrad justičnej a kriminálnej polície, o preverenie stavu svojej vyšetrovanej veci, ako aj o preverenie, či bolo vyhovené v minulosti doručenej výzve na zaistenie jeho ukradnutých vecí (P152). O to isté bola následne, podaním zo dňa 24.2.2005 požiadaná aj Okresná prokuratúra Košice II (P169). Dňa 19.3.2005 poškodený opakovane vyzval Okresný úrad justičnej a kriminálnej polície Košice II, s riadnym odôvodnením a zdokladovaním dôvodov, na zaistenie svojho ukradnutého majetku. Vyšetrovateľka PZ túto výzvu (P170) osobne prevzala toho istého dňa o 10:00 hod., teda v čase, keď ešte nebolo v platnosti opatrenie súdu na predaj tohto ukradnutého majetku (K58). Pretrvávajúci stav nezákonnosti bol následne, podaním zo dňa 21.3.2005 (P175) potvrdený aj Okresnou prokuratúrou Košice II, ktorá poškodenému(s formálnou chybou v krstnom mene) oznámila zistenie prieťahov v konaní. Nakoľko v tomto období malo údajne dôjsť k predaju napadnutého majetku správkyňou KP, dňa 6.5.2005 poškodený požiadal okresnú prokuratúru o preskúmanie, či bolo jeho výzve na zaistenie ukradnutého majetku vyhovené (P178). Okresná prokuratúra Košice II, v rozpore s ust. §158(3) Trestného poriadku, v 30 dňovej lehote žiadosť poškodeného nevybavila, prípadne, ak ju posúdila ako podnet podľa §31 Zákona o prokuratúre, v rozpore s §33(1) prijatie podnetu nepotvrdila. Preto sa poškodený dňa 10.6.2005 obrátil s podnetom podľa §31(1) Zákona o prokuratúre na Krajskú prokuratúru Košice s podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry Košice II (P197) vo veci svojej žiadosti o preskúmanie, či bolo vyhovené výzve na zaistenie jeho ukradnutého majetku. Krajská prokuratúra Košice, v rozpore s ust. §33(1) príjem podnetu nepotvrdila. Zákonná lehota na jeho vybavenie uplynula dňa 12.8.2005. Podaním zo dňa 11.6.2005 (P200) podal poškodený podnet Krajskej prokuratúre Košice na preskúmanie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v celom rozsahu ich dovtedajšieho konania vo veci krádeže jeho majetku. Zároveň prokuratúru vyzval na prijatie účinných a efektívnych opatrení na odstránenie prípadne zistených porušení a vyzval ju na vykonanie úkonov smerujúcich k obvineniu a obžalovaniu páchateľa (bez označenia konkrétnej osoby). Krajská prokuratúra Košice, v rozpore s ust. §33(1) Zákona o prokuratúre príjem podnetu nepotvrdila. Zákonná lehota na jeho vybavenie uplynula dňa 13.8.2005.
Väčšina vyššie namietaných porušení zákona je porušeniami odstrániteľnými využitím zákonných opravných prostriedkov, aj keď v niektorých prípadoch s hmotno-právnymi dôsledkami na majetok poškodeného a jeho vlastnícke práva. Posledné rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 11.7.2005 (P205) je však rozhodnutím zásadného významu a preto mu, v rozsahu v ktorom sa týka veci poškodeného, je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť:
Aj keď sa odpoveď generálnej prokuratúry zo dňa 11.7.2005 (P205) na str.1-4 týka predovšetkým veci inej poškodenej (Ing. Heleny Kramaričovej), na str.4, ods.5 sú tieto stanoviská vztiahnuté aj na podania poškodeného, teda jej manžela, teda moje podania, preto komentár k tejto odpovedi GP posuniem do prvej osoby.
K namietanému porušeniu §158(1) Trestného poriadku (v znení účinnom k 30.9.2002), podľa ktorého som mal byť upovedomený o urobených opatreniach do jedného mesiaca od prijatia môjho oznámenia a podľa oznámenia Okresnej prokuratúry Košice II (P43) sa tak malo stať do 10.12.2001, zaujal autor priam neuveriteľné stanovisko (P205, str.2, posledný odst.): námietka je nedôvodná, pretože preskúmaním spisu sa zistilo, že vyšetrovateľ vykonal vôbec prvý úkon vo veci až dňa 15.2.2002 a je teda logické, že ma nemohol informovať dňa 10.12.2001.
K námietke oznámenia mi nepravdivých skutočností, Okresnou prokuratúrou Košice II, v liste z 19.9.2002 (P46), generálna prokuratúra uvádza (P205, str.3, ods.1-4), že Okresná prokuratúra omylom preskúmala iný vyšetrovací spis.
K namietanému porušeniu §159(4) Trestného poriadku nedoručením uznesenia o odložení veci, prokuratúra udáva, že k odstráneniu tohto porušenia došlo, keď si Ing. Kramarič vyžiadal od vyšetrovateľa uznesenie (P205, str.3, ods.5-6).
Na str.4 zaujíma generálna prokuratúra stanovisko k namietaným prieťahom v konaní vyšetrovateľa aj v mojej veci, v liste Okresnej prokuratúry Košice II z 10.10.2002 (P1, bod č.5).
Aj keď na môj podnet-žiadosť zo dňa 12.9.2003 (P47) nebolo reagované, odpoveď Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 22.10.2003 inej poškodenej v jej veci (P102) sa mojej veci obsahovo dotýka, a preto k tejto odpovedi, v kontexte so stanoviskom generálnej prokuratúry, zaujímam nasledovný postoj:
Na str.4, ods.3-4 namietaného stanoviska generálnej prokuratúry (P205), zaujíma prokuratúra stanovisko k námietkam, týkajúcim sa uvedenia nepravdivých informácií žalobcovi, Krajskou prokuratúrou Košice, pri vybavení sťažovateľkinho podnetu zo dňa 11.9.2003, v liste Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 22.10.2002 (P102).
Na str.4, ods.3-4 namietaného stanoviska generálnej prokuratúry (P205), zaujíma prokuratúra stanovisko k námietkam, týkajúcim sa uvedenia nepravdivých informácií žalobcovi, Krajskou prokuratúrou Košice, pri vybavení sťažovateľkinho podnetu zo dňa 11.9.2003, v liste Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 22.10.2002 (P102).
V ďalšej časti (P205, str.5, ods.5) generálna prokuratúra tvrdí, že som podal dňa 12.9.2003 žiadosť o preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní, a dňa 13.9.2003 som požiadal o to isté, ako splnomocnenec právnickej osoby FÉNIX VP s.r.o.
V poslednom odstavci na tej istej strane (P205, str.5, ods.6) generálna prokuratúra tvrdí, že ako na žiadosť Ing. Kramariča z 12.9.2003 (P47) tak aj na jeho žiadosť za spoločnosť FÉNIX VP s.r.o. z 13.9.2003 (P52) odpovedala generálna prokuratúra listom z 3.11.2003, adresovaným Ing. Kramaričovi, pričom ho vyhodnotila ako nedôvodný opakovaný podnet.
O aký "ďalší postup" sa malo jednať (§19 ZKV) je absolútne zrejmé z časti "Krajský súd Košice ako lúpežník?"
Podaním zo dňa 29.4.2006 podal poškodený proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ sťažnosť (P274). Bez ohľadu na jednu určite nesprávnu námietku (povinnosť konkurzného súdu vyzvať domnelého vlastníka na podanie vylučovacej žaloby), prokurátorovi bol predložený rad vážnych dôvodov na vyhovenie sťažnosti. Prokurátor sťažnosť zamietol uznesením zo dňa 15.5.2006 (P283).
Svoje uznesenie o zamietnutí sťažnosti odôvodnil prokurátor jednou jedinou vetou: "Vyplýva to predovšetkým z toho, že vyšetrovaním nebolo jednoznačne preukázané, aby sa JUDr. S. dopustila trestného činu krádeže tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke."
Takéto odôvodnenie uznesenia, typu "lebo medveď", nedáva odpoveď na žiadnu z námietok uplatnených v sťažnosti proti zastaveniu trestného stíhania. Poškodený sa preto rozhodol obrátiť na prokuratúru s podnetom podľa Zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokuratúry o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Telefonicky sa preto objednal k vyšetrovateľovi za účelom nahlliadnutia do vyšetrovacieho spisu. Vyšetrovateľ poškodenému potvrdil presný čas na ktorý sa má dostaviť, avšak, po príchode poškodenému lakonicky oznámil, že do spisu mu nazrieť nedovolí. Príliš lacný a primitívny spôsob ako dokazovať svoju moc, nechať poškodeného precestovať desiatky kilometrov a potom ho s ironickým úsmevom poslať domov. Nuž, čo už. Máme hory, máme doly, máme kone, máme ...
Túto skutočnosť potvrdzuje záznam zo dňa 23.5.2006 o odopretí nazretia do vyšetrovacieho spisu (P280). Podľa právneho názoru vyšetrovateľa, poškodený už nebol v procesnom postavení poškodeného, pretože prokurátor rozhodnutím zo dňa 23.3.2006 zamietol jeho sťažnosť. Ako však vyplýva z uznesenia prokurátora (P283), tento sťažnosť zamietol uznesením zo dňa 15.5.2006.
Teda ani takúto jednoduchú vec nedokázal vyšetrovateľ PZ urobiť poriadne bez toho, aby si opäť nepomýlil spisy, či čosi iné. Tentoraz si invektívu neodpustím - žeby povolanie?
Takéto odôvodnenie uznesenia, typu "lebo medveď", nedáva odpoveď na žiadnu z námietok uplatnených v sťažnosti proti zastaveniu trestného stíhania. Poškodený sa preto rozhodol obrátiť na prokuratúru s podnetom podľa Zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokuratúry o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Telefonicky sa preto objednal k vyšetrovateľovi za účelom nahlliadnutia do vyšetrovacieho spisu. Vyšetrovateľ poškodenému potvrdil presný čas na ktorý sa má dostaviť, avšak, po príchode poškodenému lakonicky oznámil, že do spisu mu nazrieť nedovolí. Príliš lacný a primitívny spôsob ako dokazovať svoju moc, nechať poškodeného precestovať desiatky kilometrov a potom ho s ironickým úsmevom poslať domov. Nuž, čo už. Máme hory, máme doly, máme kone, máme ...
Túto skutočnosť potvrdzuje záznam zo dňa 23.5.2006 o odopretí nazretia do vyšetrovacieho spisu (P280). Podľa právneho názoru vyšetrovateľa, poškodený už nebol v procesnom postavení poškodeného, pretože prokurátor rozhodnutím zo dňa 23.3.2006 zamietol jeho sťažnosť. Ako však vyplýva z uznesenia prokurátora (P283), tento sťažnosť zamietol uznesením zo dňa 15.5.2006.
Teda ani takúto jednoduchú vec nedokázal vyšetrovateľ PZ urobiť poriadne bez toho, aby si opäť nepomýlil spisy, či čosi iné. Tentoraz si invektívu neodpustím - žeby povolanie?
Niet pochýb o otázke, že k náprave nezákonnosti je možné dospieť aj využitím opravných prostriedkov podľa Zákona o prokuratúte, vo forme podnetu, prípadne opakovaného podnetu. Všimnime si, že tu už "nepoškodený" poškodený nemá právo argumentovať konkrétnymi skutočnosťami obsiahnutými vo vyšetrovacom spise, ale je odkázaný už len na formálny podnet v nádeji, že prokuratúra preskúma všetko tak, ako sa to má, že si pri tom nebude mýliť a zamieňať konania, spisy atď. a dostáva sa do pozície účastníka konania, po obsahovej stránke ním nepreskúmateľného a rozhodnutiu o podnete musí nakoniec jedine veriť alebo neveriť. Teda vidieť, že veriť bez skúmania je možné nielen Svätému písmu, ale zákon predpisuje takúto vieru aj v konania a rozhodnutia prokuratúr o podnetoch. Osobná rada: večer pred spaním nielen Otče náš a Anjeličku môj strážníčku, ale aj modlitbičku k prokurátorovi.
Podaním zo dňa 24.5.2006 sa poškodený obrátil s podnetom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia okresnej prokuratúry, na Krajskú prokuratúru Košice (P285). Nie je ani veľmi prekvapujúce, že krajská prokuratúra tento podnet ignorovala, aj keď sa nesporne týkal nových skutočností nastanuvších po dátume vydania jej stanoviska (P205).
Dňa 29.6.2006 súd vylučovaciu žalobu zamietol z dôvodu, že správkyňou násilím odňatý majetok nebol do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísaný (viď Krajský súd Košice ako lúpežník?).
Poškodený sa preto dňa 7.8.2006 obrátil s opakovaným podnetom na Generálnu prokuratúru SR, pričom v podnete oznámil aj túto novú skutočnosť (P312).
Až po podaní tohto opakovaného podnetu zareagovala Krajská prokuratúra Košice na podnet zo dňa 24.5.2006 a to podaním zo dňa 11.8.2006 (P316).
Dňa 29.6.2006 súd vylučovaciu žalobu zamietol z dôvodu, že správkyňou násilím odňatý majetok nebol do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísaný (viď Krajský súd Košice ako lúpežník?).
Poškodený sa preto dňa 7.8.2006 obrátil s opakovaným podnetom na Generálnu prokuratúru SR, pričom v podnete oznámil aj túto novú skutočnosť (P312).
Až po podaní tohto opakovaného podnetu zareagovala Krajská prokuratúra Košice na podnet zo dňa 24.5.2006 a to podaním zo dňa 11.8.2006 (P316).
Vrátim sa ešte k podnetu zo 7.8.2006 (P312) s oznámenou novou skutočnosťou, teda rozsudkom súdu, že odňatý majetok nebol do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísaný. Na oznámenie tejto novej skutočnosti generálna ani iná prokuratúra nereagovala.
Rovnaký osud postihol aj trestné konanie ďalšej poškodenej, Ing. Heleny Kramaričovej. Po rozsudku súdu v rozsahu jej vlastného majetku, že ani tento nebol do konkurznej podstaty úpadcu správkyňou zapísaný (po jeho predchádzajúcom násilnom odňatí za asistencie ozbrojenej SBS), Generálna prokuratúra SR odpovedala odmietnutím tohto podnetu, podaním zo dňa 26.5.2009 (P372): "Toto rozhodnutie (rozsudok súdu) nič nemení na právnom stave deklarovanom vo vybavení Krajskej prokuratúry Košice sp.zn. Kn 2279/00 zo dňa 22.10.2003 a Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV Gn 2953/03 zo dňa 2.4.2004, pretože vo výrokovej - právne záväznej - časti rozsudku sa uvádza, že Vaša žaloba o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu sa zamieta. Dôvody, ktoré viedli súd k takémuto rozhodnutiu, nie sú právne záväzné."
A ja som si dovtedy naivne myslel, že rozhodnutie súdu je tvorené komplexom výrokovej a dôvodovej časti. Nuž, mýlil som sa. Domnieval som sa, že majetok napadnutý spôsobom vylučujúcim jeho obranu občiansko-právnym postupom, bude chránený konaním orgánov činných v trestnom konaní. Nuž, mýlil som sa. Žil som v presvedčení, že Slovenská republika je právnym štátom - nuž, mýlil som sa.
Odkazy orgánov činných v trestnom konaní, že sa môžem domáhať náhrady škody v občiansko-právnom konaní, sú jasným dôkazom nepochopenia ich povinností voči občanovi - žiadal som o ochranu vlastníctva a nie o zaplatenie ceny môjho majetku. Ochranu môjmu napadnutému vlastníctvu vedome neposkytli. Svoje vlastníctvo som nenávratne stratil.
Rovnaký osud postihol aj trestné konanie ďalšej poškodenej, Ing. Heleny Kramaričovej. Po rozsudku súdu v rozsahu jej vlastného majetku, že ani tento nebol do konkurznej podstaty úpadcu správkyňou zapísaný (po jeho predchádzajúcom násilnom odňatí za asistencie ozbrojenej SBS), Generálna prokuratúra SR odpovedala odmietnutím tohto podnetu, podaním zo dňa 26.5.2009 (P372): "Toto rozhodnutie (rozsudok súdu) nič nemení na právnom stave deklarovanom vo vybavení Krajskej prokuratúry Košice sp.zn. Kn 2279/00 zo dňa 22.10.2003 a Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV Gn 2953/03 zo dňa 2.4.2004, pretože vo výrokovej - právne záväznej - časti rozsudku sa uvádza, že Vaša žaloba o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu sa zamieta. Dôvody, ktoré viedli súd k takémuto rozhodnutiu, nie sú právne záväzné."
A ja som si dovtedy naivne myslel, že rozhodnutie súdu je tvorené komplexom výrokovej a dôvodovej časti. Nuž, mýlil som sa. Domnieval som sa, že majetok napadnutý spôsobom vylučujúcim jeho obranu občiansko-právnym postupom, bude chránený konaním orgánov činných v trestnom konaní. Nuž, mýlil som sa. Žil som v presvedčení, že Slovenská republika je právnym štátom - nuž, mýlil som sa.
Odkazy orgánov činných v trestnom konaní, že sa môžem domáhať náhrady škody v občiansko-právnom konaní, sú jasným dôkazom nepochopenia ich povinností voči občanovi - žiadal som o ochranu vlastníctva a nie o zaplatenie ceny môjho majetku. Ochranu môjmu napadnutému vlastníctvu vedome neposkytli. Svoje vlastníctvo som nenávratne stratil.
Vlčí
brloh
brloh
Refugium slobodných, bez
reťaze na krku.
reťaze na krku.
(c) 2009 Vladimír Kramarič Všetky práva vyhradené.
Kocúrkovo alias slovenská prokuratúra - 1
V ďalšej časti, Doklady neboli falšované, lebo medveď si ukážeme, že výroba predpokladane falošných dokladov, prípadne aj antidatovaných, ktorými sa preukazuje právnosť predchádzajúceho úkonu voči cudziemu majetku, nie je za žiadnych okolností trestným činom.